Ako som sa vrátila k dojčeniu staršieho dieťaťa
Je nejaká hranica, keď už dieťa nemá dôvod byť dojčené? Stačí rok, dva? Je normálne, aby bolo dojčené aj staršie dieťa? Tieto otázky si kladú mnohé matky. Najmä preto, že dojčenie starších detí nie je v našej spoločnosti ešte stále bežné.
Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá.
A aj staršie dieťa môže byť odstavené v čase, kedy ono samo ešte na odstavenie pripravené nie je a v skutočnosti by sa mohlo dojčiť ďalej. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú.
Prečítajte si skúsenosť Miriam z Bratislavy:
"Asi v polovici októbra som oslavovala úspešné odstavenie dcérky Leušky, ktorá v tom čase mala 2 roky a 8 mesiacov. Prešli štyri mesiace a ja dojčím znovu.
Leuška je jedno úžasné pozitívne dieťatko, ktoré rovnako ako jej sestričku nadovšetko milujem. Lenže Leuška začala mať zdravotné problémy. Trpí bolesťou v oblasti močových ciest a jediné, čo nasvedčuje problému, je neustále prítomná krv v moči. Napriek tomu trpí bolesťami (prídu a odídu). Plače a ja plačem od bezmocnosti s ňou. Lekárka mi najskôr naznačila, že za to všetko môžem ja, lebo nevykonávam niektoré činnosti, ako by si ona predstavovala, a tak som sa zaťala a robím ich ešte dôslednejšie.
Teraz chodíme po rôznych vyšetreniach. Celá táto situácia viedla k tomu, že som si povedala, že to jediné, čo jej ešte môžem dať a pomôcť jej od bolesti, je dať mliečko z prsíčka. Najskôr nechápala, že prečo znovu ponúkam pred spinkaním prsník. Zobrala do úst, ale neťahala. Tak som ju pobádala, že ak otvorí ešte viac ústočká a dobre si chytí prsko, bude mliečko. To maminkine, čo tak ľúbila. Po týždni pokusov hlavne pred spaním a nad ránom, sa nám to podarilo. Áno, pije mliečko. Nie je ho veľa, ale vidím tú psychickú úľavu. Po škôlke si ju viac túlim, viac sme v kontakte koža na kožu. Spí so mnou, stále sa drží pŕs. Aj vonku a je mi to jedno, čo si kto myslí, lebo to je moje dieťa a ja urobím aj to posledné, len aby jej bolo dobre. (trošku je to zo začiatku nepríjemné, ťah je bolestivejší, lebo si odvykli prsia, ale stojí to za to). Či to pomôže, uvidíme. Ale po psychickej stránke to pomohlo najviac. Možno mnoho ľudí dvíha obočie, ale je mi to jedno. Takže sa nevzdávajte a dojčite. A áno, ide to aj po skončení.
Obrovské ďakujem patrí profesionálnej laktačnej poradkyni Tatiane Jančárikovej, ktorá ma podporila pri skončení a aj pri znovu návrate k dojčeniu."
