Ako sa práca a dojčenie dajú zosúladiť
Do práce som sa vrátila, keď mal syn 11 mesiacov. Zostal doma s otcom a v dojčení už dva mesiace úspešne pokračujeme.
Začiatky dojčenia sme mali náročné
A nesmierne bolestivé. V prvých dňoch som tajne dúfala, že budem dojčiť aspoň šesť mesiacov, že sa to nejako samo upraví a bolesť ustúpi. Zlepšenie neprichádzalo a zakrátko prišiel moment, keď som to chcela vzdať. Zachránili nás laktačné poradkyne, dôsledná úprava prisatia, stláčanie prsníka, laktačná pomôcka (cievka na dokrmovanie), fyzický kontakt, ale tiež pevná vôľa, trpezlivosť a pohľad do očí dojčiaceho sa synčeka. Po pol roku prišli prvé jedlá, zbavili sme sa dokrmovania laktačnou pomôckou, materského mlieka bolo zrazu čoraz viac, a aj keď sme mali ešte jednu vážnejšiu krízu, pokračovali sme v dojčení ďalej. Ďalší cieľ bol jeden rok.
Keď už sme sa toľko natrápili, tak to predsa nasilu neukončíme
Ako sa blížili prvé narodeniny môjho syna, vedela som, že cieľ dosiahneme, ale čo ďalej? V tom čase som sa vracala naspäť do práce a bola tu aj možnosť syna odstaviť. Musím priznať, že som sa obávala, ako zvládnem nástup do práce aj dojčenie, ale veľmi rýchlo som si zhodnotila pre a proti.
V prospech dojčenia hralo viac faktorov: vnútorne sme neboli ani ja, ani syn nastavení, že chceme s dojčením skončiť, dojčenie nám nesmierne pomáhalo a pomáha upokojiť po očkovaní, v chorobe či pri raste zúbkov. Dojčením syna uspávam a vďaka dojčeniu oveľa jednoduchšie zvládame ťažké noci. Syn sa precitá rôzne často, niekedy štyrikrát, niekedy aj desaťkrát za noc. Ale keď ho netrápia zúbky či iné problémy, vďaka dojčeniu a spoločnému spaniu znova zaspí skôr, než sa stihne zo spánku úplne prebrať. A ja vďaka tomu dokážem ráno vstať do práce a fungovať. Veľmi cenné sú pre mňa aj naše spoločné chvíle, keď sa vrátim z práce a pri dojčení si užívam pohľad na spokojné dieťa.
Bolo by toho veľa, čo by som odstavením obetovala, a tak som si povedala, že skúsim pokračovať ďalej, akoby sa nič nezmenilo.
Dobrým predpokladom, že nám to bude fungovať, bolo, že so synom zostal doma na rodičovskej dovolenke manžel. Obaja sú zvyknutí od narodenia spolu tráviť čas, majú vlastné rituály pri každodenných činnostiach ako hygiena, kŕmenie, uspávanie. Vďaka tomu syn nevyžaduje dojčenie, keď s nimi nie som. Zároveň je potrebné dodať, že od synových šiestich mesiacov, keď sme sa zbavili dokrmovania laktačnou pomôckou, nedostáva umelé mlieko v žiadnej forme. Je len dojčený, v jedálničku má rozmanitú stravu od zeleniny, ovocia, pečiva, obilných nemliečnych kaší až po mäso, vajíčka a mliečne výrobky. Nemáme žiadnu fľašu, žiaden cumlík, žiadne poháre s náustkom. Pitný režim mu dopĺňajú nesladené čaje a voda, ktoré pije z hrnčeka.
Podčiarknuté, zhrnuté, jediné zdanlivé negatíva boli odsávanie mlieka v práci a prekonanie obáv z prípadného upchania mliekovodov alebo zápalu prsníka. Veľa som sa radila s laktačnou poradkyňou, na čo si dať pozor, ako postupovať. A nakoniec to prebehlo jednoduchšie, ako som očakávala. Ak to je aspoň trocha možné, odporúčam aspoň prvý týždeň chodiť do práce na skrátený pracovný čas. Bežná pracovná doba pri plnom úväzku mi vychádza, že som mimo domu aj s cestou okolo 9, 5 – 10 hodín. Ráno som si zariadila tak, aby som syna nadojčila, pokiaľ to bolo možné, tesne pred odchodom z domu. Odsávačku som nepoužívala, mlieko mi stačilo odstriekať ručne raz za pracovnú dobu. Je málo známe, že žena má zo zákona právo do dovŕšenia jedného roku dieťaťa na polhodinovú prestávku na dojčenie navyše. A na začiatku som bola vďačná za každú minútu k dobru. Keďže mlieka som mala najmä v prvých týždňoch dostatok, nosila som ho domov synovi a dostal ho vždy na druhý deň k raňajkám do kaše. Keď som bola doma z práce, tak sa chcel syn dojčiť dokonca častejšie ako predtým. Noci sa takmer vôbec nezmenili a cez víkend sa dojčí rovnako podľa svojich potrieb.
Syn prešiel na náš nový režim úplne prirodzene, bez plaču či nejakého náznaku stresu z novej situácie. Vďačím za to najmä manželovi, ktorý si s ním budoval intenzívny vzťah od narodenia. Každý z nás je pre neho jedinečný, s každým z nás má nastavený fungujúci režim, dopĺňame sa a na oboch je naviazaný rovnocenne.
Zvládli sme aj služobnú cestu!
Ubehlo pár týždňov. Dni sme zvládli vynikajúco, dojčila som naďalej. Neobjavili sa žiadne komplikácie v súvislosti s dojčením. Blížila sa ďalšia výzva. Čakala ma prvá služobná cesta, prvá noc mimo domu, syna prvá noc bez mamy, mňa prvá noc bez môjho bábätka. Musím priznať, že som sa toho obávala práve pre to, že nočnú starostlivosť o synčeka som doteraz zvládala dojčením. A aj celkovo som sa necítila dobre v tejto situácii, ale plne som dôverovala manželovi. Na noc mal prichystaný čaj, fitloptu a svoju láskavú náruč. Spali spolu v posteli ako v inú bežnú noc. Syn sa zobudil asi štyrikrát, piť veľmi nechcel, skôr chcel cítiť blízkosť otca, vďaka čomu sa mu ho podarilo v náručí na fitlopte vždy do pár minút znova uspať. Nebol nepokojný, neplakal, zvládli to.
U mňa to bolo horšie. Bola som preč z domu asi 40 hodín, mlieko som odstriekavala niekoľkokrát denne ručne, ale bolo to náročné. Z hodiny na hodinu sa bolesť stupňovala a návrat domov bol vykúpením. Tá úľava sa ani nedá opísať. Ďalšia podobná cesta ma čakala znova o týždeň. Moji chlapci to zvládli ešte lepšie. Syn prespal skoro celú noc od 23 do 6 hodiny. Ja som mala rovnaké ťažkosti, ale našťastie bez dodatočných problémov. Nebolo to príjemné zo žiadnej stránky a určite by som sa druhý raz snažila takéto pracovné aktivity eliminovať.
Po vyše mesiaci cítiť, že tvorba mlieka sa znížila, respektíve upravila podľa dopytu. Ďalší cieľ už si nedávame. Budem tu pre môjho syna dovtedy, pokým bude mať potrebu dojčiť sa a ja mu čo ponúknuť. Veď čo môže byť pre dieťa hodnotnejšie, chutnejšie, upokojujúcejšie ako dojčenie? Pokračovanie v dojčení má navyše význam aj pre moje zdravie.
Týmto povzbudzujem všetky ženy, ktoré sa rozhodnú pokračovať v dojčení aj po nástupe do práce. V náročnej situácii nástupu do práce popri malom dieťatku, pomôže dojčenie starostlivosť oň uľahčiť. Rozhodnutie pokračovať v dojčení pri pohľade do očí vášho dieťatka neoľutujete.
Lucia z Bratislavy
