Dojčenie dvojičiek

Najväčšou pomocou pri pôrode a v úvode dojčenia našich dvojičiek mi bola skúsenosť z prvého pôrodu a dojčenia staršej dcérky. Zažila som pri nej mnoho z toho, čo štart dojčenia dokáže poriadne sťažiť: pôrod cisárskym rezom, odlúčenie od dcérky po pôrode, dokrmovanie  umelým mliekom z fľašky, použitie cumlíka a klobúčikov. Našťastie pri druhom tehotenstve bola poloha dvojčiat priaznivá pre spontánny pôrod. Po pôrode mi boli obe deti na niekoľko hodín položené priamo na telo. Sestričky na oddelení šestonedelia som požiadala, aby mojim deťom nedávali cumlík, nedokrmovali ich fľašou a bez môjho vedomia. Počas trojdňového pobytu v nemocnici sa prisávali obe bábätká. Trošku mi bolo zvláštne, že naše malé dievčatko sa prsníka dožadovalo omnoho dôraznejšie ako chlapček, trávilo na ňom omnoho viac času, ale napriek tomu hmotnostný úbytok po pôrode vyrovnal len chlapček. Prisávanie a dojčenie som vnímala ako veľmi bolestivé, čo som si nesprávne interpretovala ako povinnú úvodnú fázu.

Doma sa však situácia nezlepšovala, bolesti nabrali na intenzite do takej miery, že keď manžel v náručí prinášal ku mne bábätko na dojčenie, už som plakala od utrpenia. Po prisatí chlapčeka sa bolesti po úvodných pár minútach zmiernili, ale dievčatko ma trápilo počas celého dojčenia. Okrem toho sa dojčilo podstatne dlhšie a aj častejšie ako chlapček. Po týždni som poprosila moju pôrodnú babicu o urgentnú návštevu a o radu. Zistili sme, že zdanlivo malé fliačky na mojich bradavkách sú už hlboké trhliny a že nespokojné ukričané a stále sa dojčiace dievčatko nepribralo od pôrodu skoro nič. Prišli sme k záveru, že dievčatko sa prisáva nesprávne, čo viedlo k poškodeniu bradaviek. Babica mi poradila ošetrovať bradavky lanolínovou masťou a dievčatko čiastočné dokrmovať pohárikom  mojim odsatým mliečkom, aby sa skrátil pobyt na prsníku a aby sa mohli bradavky zahojiť. Dievčatko však prijímalo pohárikom len niekoľko mililitrov mliečka, bolo vecne nespokojne, bradavky naďalej zničené. Ubolená a sklamaná som nakoniec naliala odsaté mlieko do fľašky a kŕmila dieťa spôsobom, ktorému som sa celý čas chcela vyhnúť.

A tak sme si zaobstarali elektrickú odsávaču a prešli na kombinovaný režim: chlapček bol dojčený, dievčatku som odsávala a kŕmili sme ho fľaškou, na upokojenie mala i cumlík. S cieľom udržať tvorbu mlieka pre 2 bábätká som odsávala vždy, keď manžel fľaškou kŕmil dievčatko, aby som kopírovala jej potreby, ale aj keď sa dojčil jej braček, lebo vtedy tieklo mliečko z druhého prsníka lepšie. Okrem toho som odsávala, keď som mala jednu ruku voľnu: pri umývaní zubov čí miešaní polievky. Pri odsávaní v noci, keď náhodou všetci ostatní spali, som listovala v babätkovských časopisoch alebo pozerala fotky našich deti, aby sa mliečko lepšie spúšťalo. Starostlivosť o dievčatko v podstate kompletne prebral muž, ktorý bol prvé dva mesiace doma som mnou. Ja som mala na starosti chlapčeka a odsávanie. Staršiu dcérku a starostlivosť o domácnosť sme si podelili. S týmto usporiadaním som začala byt ale stále viac nespokojná. Cítila som, že nie je v poriadku , že sa k dievčatku vlastne ani cez deň nedostanem. Navyše bola mala slečna napriek láskyplnej starostlivosti tatinka neustále nespokojná, uziapaná, ba až hysterická. Okrem toho mi bolo jasné, že, keď manžel nastúpi opäť do práce je režim dojčenia kombinovaného s odsávaním je neudržateľný.

Nešťastná som sa vyžalovala kamarátke do mailu a ona mi poskytla kontakt na poradkyňu pri dojčení  o. z.  MAMILA, ktorá ma v prvom rade uistila, že napriek kŕmeniu fľašou, je ešte možné dostať bábätko opäť na prsník. Pomohla mi s jednoduchšou starostlivosťou o bábätká vďaka šatke, v ktorej som ich nosila a mala tak voľnejšie ruky. Vďaka tomu som mohla lepšie vystihovať chvíle, v ktorých by boli pripravené na dojčenie. Dcérka bola posledné dni o kontakt so mnou úplne ochudobnená, preto som po porade s laktačnou poradkyňou začala spolu s ňou spávať a vo chvíľach, kedy sa nedojčil chlapček, ležala dcérka u mňa v kontakte koža na kožu alebo som ju mala v kontakte koža na kožu v šatke. Poradkyňa mi ukázala ako má vyzerať správne asymetrické prisatie bábätka, ako rozlíšiť pitie bábätka od satia bez pitia. Dokázala som posúdiť, či bábätko vypilo mlieka dosť a pomôcť mu získať ešte viac mlieka stláčaním prsníka. Toto mi pomohlo zlepšiť dojčenie aj pri chlapčekovi. Dcérku sme prisávali s laktačnou pomôckou, cievkou, ktorú som mala ešte pred prisatím priloženú k prsníku a po prisatí poskytovala dcérke stabilný a rýchly tok mlieka, na aký bola zvyknutá z fľašky. Tak sme sa dokázali vyhnúť použitiu fľaše a bolo tiež možné prestať odsávať. Všetko mlieko, ktoré by som inak prácne odsávala, vypila dcérka vďaka lepšiemu prisatiu, stláčaniu prsníkov a tomu, že na prsníku ostala omnoho dlhšie vďaka dokrmovaniu priamo na prsníku. Napriek tomu, že na prsníku momentálne pila iste viac mlieka z laktačnej pomôcky, predsalen vypila omnoho viac mlieka aj z prsníka. Viac, než by som ja dokázala odsať.

Nebolo to však také jednoduché, pretože bábätká boli dve. Tento režim bol však pre mňa natoľko časovo náročný, že všetky potrebné kroky sme už neboli s manželom schopní utiahnuť len vo dvoch. Preto si muž predlžil ešte o týždeň materskú dovolenku a súčasné sme poprosili moju mamu, aby k nám v tomto období prišla a prevzala môj podiel práce v domácnosti a venovala sa staršej dcérke, ktorá vtedy nemala ešte ani 3 roky. Chlapčeka okrem dojčenia prebral manžel a ja som mala na starosti malú slečnu. Tvorbu mlieka som podporila bylinkami, aby malo bábätko dobrý tok mlieka. V ten deň ma čakalo príjemné prekvapenie. Už pri prvom rannom dojčení sa nám podarilo docieliť prisatie bábätka, ktoré nebolo bolestivé a bábätko sa po dojčení nedožadovalo ďalšieho dokŕmenia. Tento scenár sa opakoval aj pri ďalšom a ďalšom dojčení. Nasledujúce dni som strávila v kresle, lebo dcérka sa dychtivo neustále dožadovala dojčenia a doslova dobiehala dva mesiace nedostatku maminej náruče. Jedinou prestávkou v dojčení dcérky bolo dojčenie chlapčeka. Dojčenie oboch súčasne bolo spočiatku ťažko uskutočniteľné, lebo počas pobytu na prsníku potrebovala dcérka moju absolútnu koncentráciu a výraznú asistenciu oboma rukami, aby sme docielili asymetrické prisatie. Akonáhle som to čo i len na chvíľočku nechala na ňu, hlávka jej aj s bradavkou v ústach išla do predklonu a to viedlo k bolesti a neskôr zraneniam. Mnohé sa ale zlepšilo aj vďaka tomu, že laktačná poradkyňa mi odporučila prestať používať lanolín, pretože napriek chvíľkovému pocitu úľavy z dlhodobého hľadiska je práve príčinou poškodenia bradaviek a vzniku trhliniek. Aj keď sme sa dojčili trosku krkolomne a dlho, nebolo už nikdy treba odsávať a dokrmovať. A čo bolo podstatne, hysterické uziapané bábätko sa premenilo na usmievavú, stále dobre naladenú princeznú, ktorá takmer zabudla plakať.

Čoskoro sa nám zmenil režim na výlučné dojčenie na druhú

Časom sa pobyt princeznej na prsníku o niečo skrátil, frekvencia dojčenia ani nie. Naučila som sa dojčiť i obe deti súčasne. Doráňané bradavky som však mala pomerne často, najmä v obdobiach zintenzívnenia dojčenia pri raste zubov, počas chorôb ako aj pri dojčení v ľahu. To posledné mi podstatne sťažovalo náš nočný život, lebo som ku každému dcérkinmu dojčeniu musela počas dojčenia sadať. Ak som ju ospalá omylom prisala v posteli, mohla som vzápätí liečiť doráňanú bradavku. V období liečenia som dcérke ponúkala len zdravú stranu a prsník s doráňanou bradavkou dostaval chlapček. Dojčenie síce bolo bolestivé, ale aj tak sa pod jeho šetrným správnym prisatím rany mali možnosť zahojiť. Okolo dvadsiateho mesiaca života bábätiek sa dcérkino prisávanie natoľko stabilizovalo, že ho nebolo viac treba sústredene kontrolovať. V tom istom období sa naučila správne prisať i v ľahu. Odvtedy už v noci nemusím opúšťať posteľ, len sa zvŕtam z pravého boku na ľavý, podľa potrieb deti.

Teraz majú detičky 3 rocky a vďaka kontinulánej podpore a pomoci nasej laktačnej poradkyne sú stále obe dojčené. Bez podpory tatinka a výpomoci starej mamy v kritických chvíľach, by sme to ale neboli dokázali. Preto u nás platí, nedojčí len mamička, dojčí cela rodina.

Miroslava Sivakova