Bolí ma dojčenie - môže za to uzdička?

Uzdičku pod jazykom má každý človek, každé dieťa. Ale ak sa vyskytne abnormalita v podobe nepotrebnej blanky, ktorá drží jazyk, neumožňuje sa mu hýbať, spôsobuje problémy s dojčením a neskôr problémy s výslovnosťou niektorých hlások, existuje rýchly zákrok, ktorý dokáže túto abnormalitu odstrániť. 

Ako to, že sa s niečím takým deti narodia?

Lebo abnormality sa môžu vyskytnúť na rôznych miestach tela - preto sa novorodencom robí vyšetrenie sluchu či očí alebo vyšetrenie obličiek. Lebo tak, ako každé dieťa nemusí dobre počuť alebo môže mať problémy so zrakom či nosiť okuliare, tak môže mať problémy aj v iných oblastiach - deti môžu mať v ústach rázštep podnebia či pery alebo môžu mať blankou prirastenú uzdičku pod jazykom.

Zákrok, ktorý sa týka prirastenej uzdičky, sa vykonáva pri nízkom percente detí, pretože podľa vedeckej literatúry sa diagnóza skrátenej uzdičky vyskytuje približne pri 5 – 15 % detí v populácii. Celkovo sa z takéhoto percenta detí dostane na zákrok v dojčenskom veku iba zlomok detí, pretože väčšinou sa zákrok potom robí na odporúčanie logopéda či logopedičky pri problémoch s výslovnosťou, hoci v dojčenskom veku by bol týmto problémom predišiel a mohol zároveň pomôcť aj pri dojčení. Povedomie o tom, ako skrátená  prirastená uzdička ovplyvňuje napríklad bolesti pri dojčení či schopnosť dieťaťa dojčiť sa, je nízka a ženy sú nútené bolesť pretrpieť a ak je schopnosť dieťaťa obmedzená prechádzajú na umelú výživu. Skrátená prirastená uzdička neumožňuje pohyblivosť jazyka, dieťa sa tak prisáva na prsník s ťažkosťami alebo vôbec a poškodzuje prsník, čo spôsobuje bolesti. Dieťa tak nezískava dostatok materského mlieka.

Zákrok vykonáva lekár alebo lekárka a prebieha tak, že predtým by rodičia mali podniknúť všetky potrebné kroky na zlepšenie dojčenia, upraviť polohu pri dojčení, prisatie bábätka a maximalizovať schopnosť dieťaťa vypiť potrebné množstvo materského mlieka. Mali by odstrániť prekážky či príčiny, prečo vznikajú problémy s dojčením. V prípade, že sú tieto kroky nepostačujúce a ťažkosti s dojčením nie je možné napraviť opísanými krokmi na pomoc s dojčením a zároveň pri vyšetrení dieťaťa pohmatom sa vyskytuje uzdička, ktorá je skrátená, prirastená a bráni mobilite jazyka, tak zákrok prebehne po poučení rodičov, ktoré dostávajú spolu s návodom na ďalšiu starostlivosť v písomnej podobe. Zákrok prebehne rýchlo za pár sekúnd, aby bol pre dieťa čo najšetrnejší. Vykoná sa čo najmenší nástrih blanky, ktorou uzdička prirastá k spodine úst, tá následne po nástrihu pri dotyku prstom ustúpi. Na znecitlivenie sa využije nadojčenie dieťaťa pred zákrokom a okamžité nadojčenie po zákroku, pretože dojčenie má analgetické účinky. Lokálnu anestéziu by deti ťažko znášali, má mimoriadne horkú chuť a znemožnila by upokojenie dieťaťa dojčením, lebo by sa po zákroku nedokázalo prisať.

Zákrok je potrebné kombinovať s následnou kontrolou prisávania dieťaťa, spôsobu, akým sa dojčí, pomocou pri zlepšovaní dojčenia, vysvetľovaním signálov dieťaťa, ktoré predstavujú záujem o dojčenie tak, aby sa dieťa dojčilo podľa potreby a ukážkou stratégií, ktoré riešia konkrétny problém s dojčením. Samotný zákrok je teda do veľkej miery úspešný vzhľadom na to, ako vyzerá synergický efekt ostatných krokov, ktoré je pri dojčení potrebné urobiť. Pretože problémy s dojčením sú multifaktoriálne a kumulujú sa. Je preto potrebné odstrániť všetky príčiny, ktoré okrem uzdičky dojčeniu bránia. V prípade bolestivých bradaviek vidno spätnú väzbu od žien okamžite už v ambulancii pri prisatí dieťaťa, keď ženy hovoria o tom, že pociťujú okamžitú úľavu.

Súčasťou úvodnej konzultácie u lekára či lekárky je samozrejme kontrola stavu uzdičky dieťaťa, ide o vyšetrenie pohmatom, odobratie anamnézy, zisťovanie problémov s dojčením a posúdenie stavu. Ak sa vyšetrením zistí, že uzdička je skrátená a obmedzuje pohyblivosť jazyka a spôsobuje problémy s dojčením, ktoré sa vyskytujú, tak sa dá posúdiť, že je zákrok potrebný. Ak by uzdička nebola skrátená, tak nie je kde zákrok vykonať. Zákrok je možné vykonať iba v prípade, že je kde nástrih urobiť. Pri normálnom náleze by nebolo ako zákrok vykonať. Je to rovnaké ako pri kaze v zube – ak tam kaz nie je, tak zubár nemá aký kaz vŕtať. Toto sa dá naučiť poznať. A ak zákrok nie je potrebný, tak sa nevykonáva – lebo nie je čo nastrihnúť. Nestrihá sa uzdička, ale prirastená blanka, ktorá predstavuje abnormalitu vo vývoji – štruktúru, ktorá na danom mieste nemá byť.

Laktačné poradkyne MAMILY odporučia konzultáciu ohľadne uzdičky dieťaťa vtedy, keď po úpravách a pomoci s dojčením a zavedení krokov na zlepšenie dojčenia, majú podozrenie, že uzdička mohla predstavovať faktor, ktorý tvorí príčinu problémov s dojčením, ktoré sa nezlepšujú. Rovnako často a z rovnakých dôvodov odosielajú deti pediatričky či pediatri.

Ponúkame vám aj detailný článok na túto tému:

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/media/uzdicky2/

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/uzdicka/