Caste dojcenie rocneho dietata

Milá Zuzana,

mnohé deti sa vo veku vášho synčeka dojčia presne tak, ako popisujete a je to úplne normálne. Najťažšie na tom, je pravdepodobne predstava, že to už má byť inak, že už by toho dojčenia malo ubúdať a ono je to stále rovnaká alebo ešte častejšia frekvencia a snahy o zmenu sú väčšinou neúspešné, pretože 13-mesačné dieťa dojčenie prirodzene veľmi potrebuje. Všetky deti však prirodzene smerujú k odstaveniu a odstavenie nastane rovnako ako jedného dňa váš synček začal chodiť - smerovanie k samostatnosti a nezávislosti je základnou črtou vývoja detí a dojčenie je najlepším pomocníkom pri získavaní potrebnej istoty a dôvery pre budúcu samostatnosť. Na druhej strane je pochopiteľné, že nakoľko už dojčíte 13 mesiacov, dostali ste sa do fázy, v ktorej sa mamičky typicky v tejto dobe nachádzajú: Už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej. Píšete, že sa cítite vyčerpaná. Niet divu. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho synčeka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vášho synčeka, je dôležité pre vaše zdravie a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné.

Aj po 1. roku života je dojčenie nesmierne dôležité, a to tak pre zdravie dieťatka ako aj mamičky. Okrem toho práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Preto sa synček chce dojčiť často, aj keď môže byť práve napapaný a nie je ani smädný. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že dieťatko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A jednoročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 10-mesačného dieťaťa či 6-mesačného dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia. Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku?

A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

- do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.

- po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobecné pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).

- a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Špeciálne medzi prvým a druhým rokom je ešte príliš skoro na nejaký "režim", ktorý by znamenal obmedzovanie dojčenia. Dojčite ďalej na požiadanie.

Nájdite si vo svojom meste poradkyňu, ktorá vedie podpornú skupinu dojčiacich mamičiek, a zúčastnite sa stretnutia.

http://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

V tejto skupine zažijete niečo, čo vám môže pomôcť vidieť vašu situáciu v inom svetle, a dodá vám to množstvo energie pokračovať v dojčení ďalej. Podporné skupiny dojčiacich mamičiek sú malou ukážkou toho, ako dojčenie prebieha od maličkých bábätiek až po staršie deti, a sú povzbudením pre všetkých, ktorých okolie už tlačí do odstavenia.

Prečítajte si tiež túto odpoveď z poradne, ktorá hovorí o tom, ako vyzerá dojčenie staršieho dieťaťa:

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=329

Tu je príbeh matky popisujúci ako môže prebiehať prirodzené odstavenie dieťaťa:

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-vc.pdf

Prečítajte si aj tieto naše články o význame dlhodobého dojčenia:

http://www.mamatata.sk/node/451159

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/ako-dlho-ma-byt-dieta-dojcene.pdf

A tu je ešte jeden príbeh o tom, ako dojčenie pomohlo počas choroby staršieho dieťatka:

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/vyznam-dojcenia-starsieho-dietatka.pdf

Tieto otázky z poradne sa venujú problematike dojčenia v noci:

Nočné dojčenie je/nie je ok? - http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=595
13 mesačné dojčené dieťa nespí celú noc - http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=536

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.