Kojeni na uspavani i uklidneni

Milá Pavlo,

robíte správne, že v týchto situáciách dojčíte. To, prečo počúvate takéto názory okolia, súvisí s faktom, že dojčenie v našej spoločnosti vymizlo. Týka sa len malých bábätiek a výnimočne detí, ktoré majú 1 – 2 roky. 3-ročné dojčené deti sú v našich končinách skutočne raritou. Pritom ak sa ponechá rozhodnutie o odstavení na dieťa, väčšina detí sa odstaví až po 4 roku života.

Napriek tomu, že vďaka aktivitám nášho občianskeho združenia postupne počet dlhodobo dojčených detí pribúda, matky, ktoré dojčia deti vo veku vášho synčeka, nemajú možnosť porovnávať správanie svojho dieťaťa s inými deťmi, nemajú možnosť vidieť iné staršie dojčené deti bežne okolo seba. Ak sú aj staršie deti v tomto veku dojčené, často sa to deje tajne, nie bežne na verejnosti. Toto spolu s tlakom spoločnosti, ktorá dojčenie starších detí nepovažuje za normálne, vytvára dojem, že vaše dieťa sa nespráva normálne. Nie je to tak. Takto môže vyzerať dojčenie staršieho dieťaťa a dokonca takto bežne dojčenie staršieho dieťaťa vyzerá. Navyše deti majú počas dojčenia rôzne fázy, v ktorých sa niekedy aj v tomto veku chcú a potrebujú dojčiť častejšie než, keď boli novorodenci. Toto všetko je úplne normálne a aj vaše dieťatko sa správa normálne. Práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že bábätko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A 1,5-ročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 10-mesačného dieťaťa či 6-mesačného dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia. Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku?

A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

- do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.

- po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobecné pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).

- a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Mnohé z pocitov, ktoré prežívate, súvisia s neistotou, či je toto v poriadku a či by ste nemali nejako zasiahnuť. Aj preto vám odporúčame začať sa stretávať s inými dojčiacimi matkami na podporných skupinách dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

Okrem toho, že je pravdepodobné, že v skupine stretnete aj iné ženy dojčiace staršie deti a navzájom sa podporíte, získate na skupine aj vysvetlenia priamo od poradkyne pri dojčení, ktorá skupinu vedie. Budete sa cítiť lepšie už len pri vedomí, že toto neprežívate sama. Pretože napriek tomu, že toto správanie synčeka je normálne, súčasne je normálne, ak sa vy cítite vyčerpaná, frustrovaná a mnohé ženy v tomto čase majú pocit, že náročná starostlivosť o dieťa snáď nikdy neskončí. Už investovali veľmi veľa, už dlhodobo sa o dieťa starajú veľmi intenzívne a stále „sa to nelepší“. Toto samo o sebe často vyvoláva predstavy, že niečo treba urobiť a tieto predstavy veľmi často intenzívne živí okolie dojčiacej matky. Pretože vaše okolie nemá skúsenosti s dojčenými deťmi a už vôbec nie s dlhodobo dojčenými deťmi. Ak by ste od okolia zažívali uistenie a podporu, že to je normálne, že vaše dieťatko vás potrebuje takto intenzívne, že je normálne, že sa dojčí, keď sa nudí, keď sa udrie, keď rieši náročnú sociálnu situáciu, keď sa zľakne, keď mu niekto vezme hračku, že všetky deti sa typicky dojčia, keď matka zdvihne telefón, cítili by ste sa inak. Je to podobné koncu tehotenstva. Aj ku koncu tehotenstva majú mnohé ženy pocit, že už majú tehotenstva plné zuby. Majú veľké brucho, nemôžu sa dobre vyspať, nevedia si zaviazať šnúrky. Okolie vie, že je dôležité donosiť bábätko až do termínu pôrodu a vedia, že potom to skončí. Nikto vás nebude nahovárať na predčasný pôrod, hoci v dnešnej dobe by to pravdepodobne dopadlo dobre. Napriek tomu na predčasné odstavenie okolie matku nahovára úplne bežne. Dojčenie je však ešte stále dôležité a to nielen pre psychiku dieťaťa a pre váš vzájomný vzťah. Ešte stále dojčením rozvíjate mozog, správnym spôsobom formujete postavenie zubov dieťaťa, ešte stále mu každou dávkou materského mlieka pomáhate vystielať sliznice tráviacej sústavy, dávate mu probiotiká, kmeňové bunky, ktoré budú jeho tkanivá opravovať ešte v starobe, ešte stále materské mlieko predstavuje hodnotný doplnok výživy.

Vydržte ešte. To, čo teraz investujete, sa vám niekoľkonásobne vráti, keď bude synček starší. Prečítajte si aj tento článok:

https://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/negativne-pocity/

a tiež tento príbeh:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/

A tento článok:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/dlhodobe-dojcenie/

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.