Dlhodobe dojcenie

Milá Anna,
je zrejmé, že ste si našu stránku prečítali veľmi podrobne. Dlhodobé dojčenie v zmysle dojčenia trvajúceho niekoľko rokov namiesto niekoľkých mesiacov je ešte stále niečím, o čom sa málo vie a existuje málo vzorov, napriek tomu, že v minulosti bolo takéto dojčenie normálne. A aj pre je nepredstaviteľné. Mamičky, ktoré v súčasnosti takto dlho svoje (prvé) dieťa dojčia, to väčšinou nerobia preto, že by to plánovali, ale skôr preto, že to tak „dopadne“ – dojčia svoje deti mesiac po mesiaci postupne dlhšie a dlhšie a v procese toho si uvedomia, že na tom nie je nič zlé. Naopak. Je to nádherné.  A tieto mamičky objavia aspekty dojčenia, o ktorých by si nemysleli, že existujú. Tieto aspekty prekonávajú vedecké poznatky o tom, že dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa ako aj zdravie matky (k tomuto si môžete pozrieť našu predchádzajúcu odpoveď: http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=324).
V mnohých prípadoch to je tak, že dojčenie staršieho dieťaťa je jedným z najkrajších období dojčenia, a mamička aj dieťa si toto obdobie dokážu užiť. Existuje však aj druhá stránka mince. Zároveň s tým mamičky často trápia presne tie otázky, ktoré ste sformulovali. Mamičky, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dlhodobým dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčiacich matiek, v ktorých je možné stretnúť mamičky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Vďaka týmto skupinám sa vytvárajú vzory, ktoré tieto mamičky potrebujú a vďaka ktorým si stále viac a viac uvedomujú, že dojčiť staršie dieťa je normálne.
Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré sú určené na to, aby mamičky od dlhodobého dojčenia odstrašili. Medzi ne patria napríklad tieto výroky:
„Je lepšie dieťa odstaviť okolo 1 roku života, pretože neskôr je to ťažké.“
„Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel.“
Alebo to, čo ste spomínali vy: „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“
Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa. A takmer určite málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa na verejnosti. A práve takéto výroky často spôsobia, že aj mamičky, ktoré svoje menšie dieťatko na verejnosti dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma.  A napriek tomu, že staršie dojčiace sa deti na verejnosti sú skôr raritou ako pravidlom, z nejakého dôvodu sa hovorí o deťom vyzliekajúcich matky a robiacich scény, ako keby to bol bežný jav. A pritom opak je pravdou. Dvojročné deti vedia byť aktívne, často náročné (a áno, niekedy robia scény bez ohľadu na to, či sú dojčené alebo nie) a dojčenie ich dokáže naspäť upokojiť a uľahčiť starostlivosť o ne. Existuje dokonca štúdia, ktorá vyšle v lete minulého roku a ktorá (nie prekvapivo) ukázala, že staršie dojčené deti sa správajú lepšie (a to aj neskôr v detstve) ako nedojčené deti.
Neobávajte sa vopred, dojčenie vášho dieťatka bude prirodzeným pokračovaním vášho terajšieho dojčenia, ale zároveň sa bude meniť. So staršími deťmi sa dá (niekedy :-) dohodnúť, môžete ich požiadať, aby na dojčenie počkali (tiež niekedy:-), a to, ako bude dojčenie vyzerať bude jedinečné pre vašu konkrétnu dvojicu mamička a dieťa, a svoje dieťatko môžete usmerniť tak, aby dojčenie vyhovovalo vám obom. Vďaka dojčeniu budete svoje dieťa vynikajúco poznať, a to vám umožní, aby ste si spoločne pri dojčení stanovili pravidlá, ktoré budú napĺňať potreby vás oboch.
Dojčenie starších detí môže mať rozmanitý priebeh: sú deti, ktoré sa prestanú dojčiť cez deň, ale dojčia sa večer na zaspatie a v noci; sú deti, ktoré začnú spať celú noc a dojčia sa napríklad ráno po zobudení a pred poobedným spánkom; sú deti, ktoré sa dojčia ráno a večer; sú deti, ktorých deti sa v prítomnosti mamičky dojčia, ale zároveň bez problémov zaspia večer pri čítaní rozprávky s niekým iným; sú deti, ktoré sa dojčia párkrát za deň a párkrát za noc; sú deti, ktoré sa nedojčia počas dňa, keď sú v škôlke, a dojčia sa, keď prídu domov, a mnoho ďalších kombinácií. Treba si uvedomiť, že staršie dojčené deti jedia bežné jedlo spolu s rodinou, a to, ako vyzerá konkrétny deň závisí od množstva faktorov.
Čo sa týka príkladov toho, ako sa deti samy odstavia, plánujeme v budúcnosti uverejniť príbehy niektorých mamičiek. Je dobré vedieť, že deti dospejú k odstaveniu bez toho, aby ste sa o to snažili, pretože odstavenie je prirodzený míľnik, ku ktorému deti dospejú, rovnako, ako deti začnú chodiť. Keď je dieťa na odstavenie pripravené, nedá sa odstaveniu zabrániť.  Deti prirodzene spejú k nezávislosti. Čím viac istoty a dôvery získajú vďaka dojčeniu v rannom detstve, tým istejšie a sebavedomejšie budú neskôr. Navyše ak sa odstavia samy, budú na to hrdé. To je úplne iný proces, ako keď sa mamičky snažia vymýšľať stratégie na to, aby sa dieťa dojčilo menej alebo vôbec, keď na to ešte nie je pripravené. Popísať odstavenie nie je jednoduché, pretože je to väčšinou dlhý a nebadaný proces. Dieťa začne byť aktívnejšie a dojčenie cez deň prestane preňho byť také dôležité, postupne sa dojčí napríklad na zaspanie pri poobedňajšom spánku alebo pri večernom spánku, v noci sa začnú intervaly medzi prebudeniami predlžovať, večer pre dieťa začne byť stále atraktívnejšie počúvať rozprávky. Všetko to sa deje preto, že dieťa je stále vyspelejšie, preto, že stráca niektoré reflexy, ktoré má (napríklad sací reflex), jeho spánok je stále hlbší, začne mať schopnosť pri precitnutí v noci zaspať bez dojčenia (pretože naspäť zaspí skôr, ako sa stihne začať dojčiť). 
Tu je popis jednej mamičky, ktorá svoju dcérku dojčila, až kým sa sama neodstavila: „Svojho prvého syna som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť.  Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka.  Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť. 18 mesiacov prišlo a odišlo a ja som sa nedovážila podstúpiť podobný proces ako pri synovi. V 20 mesiacoch som svoje dcére, ktorá veľmi dobre rozprávala, povedala: ,Mliečko už nie je.‘ A ona sa usmiala svojím neodolateľným úsmevom a povedala: ,To nevadí, ja mám „didi“ aj tak rada. Ukáž vyskúšam.‘ A veselo sa dojčila ďalej a ockovi večer povedala: ,Mamička si myslela, že mliečko nie je, ale didi mi mliečko dali.‘ Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď. Raz jedla zmrzlinu a moja kamarátka sa jej spýtala: ,Je dobrá?‘ A moja dcérka jej odpovedala: ,Mliečko je lepšie.‘ A tak sme sa dojčili a ja som sa každé ráno budila s tým, že už dnes určite prídem na to, ako dcérke vysvetlím, že už ju dojčiť nebudem.  Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie.  Keď som dcérke povedala, že keď bude mať dva roky, tak už sa nebude dojčiť, odpovedala mi: ,Ale ja som chcela iný darček. Chcem tú knižku (ktorú sme videli v kníhkupectve) a tortu.‘
Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som jej zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie mi dcérka odpovedala: „Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.“ A od toho momentu sa cez deň nedojčila. Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci. Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa poobede ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala, nadojčila sa a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť. A skutočne sa ona sama v noci raz zobudila a dojčila sa. Lenže nasledujúce dve noci opäť nie. Na to mi povedala, že keď sa už nevládze dojčiť v noci, bude sa dojčiť ráno. A tak ráno vstala (o 5:30! – čo by som dala za to, aby sa nadojčila a naspäť zaspala!) a povedala mi, že sa určite chce dojčiť, ale najprv musí ísť za ockom. A keď ocko odišiel o siedmej do práce, sľúbila mi, že sa bude dojčiť, ale najprv musí dať raňajky bábikám. A tak šiel deň za dňom, počas týchto dní mi dcérka vždy sľúbila, že sa dojčiť bude, ale vždy bolo niečo dôležitejšie. A jedného rána prišla a povedala: ,Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam.“
Zážitky spojené s dlhodobým dojčením vo vás i vašom dieťatku zostanú po celý život. Dojčenie staršieho dieťaťa stojí za to. Je to niečo, čo si je ťažké predstaviť, pokiaľ to človek nezažije. Ale keď to zažijete, získate vo vzťahu so svojím dieťatkom niečo, čo vám nič nevezme. Na vzťahu matky a dojčeného dieťaťa je niečo výnimočné, niečo, čo aj vám ako mamičke dá pocit sebadôvery a sebahodnoty, nehovoriac o tom, že čas detstva je veľmi krátky a budete rada, že ste ho strávili so svojím dieťatkom.

Ďalšie podobné otázky a odpovede nájdete tu:

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=330

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=327

Prečítajte si viac informácií o tom, ako dojčenie ďalej pokračuje, a prečo je dôležité:
http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=247

http://www.mamatata.sk/node/451159

http://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=28

A tu je ešte jeden príbeh o tom, ako dojčenie pomohlo počas choroby staršieho dieťatka:

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/vyznam-dojcenia-starsieho-dietatka.pdf

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.