Kojení jako kontrolní mechanismus

Milá Jano,

Alethy Solterová síce vo svojich prácach spomína dojčenie, nosenie a "kontaktné rodičovstvo" ako aspekty vzťahovej výchovy, ale pridáva k nim jeden dôležitý element, ktorý sa v konečnom dôsledku stáva nosnou, problematickou a takmer výlučnou témou jej filozofie: presvedčenie o tom, že nechať dieťa vyplakať - ak sa tam udeje v náručí rodiča - je nielenže v poriadku, ale dokonca žiaduce. A Solterová sa snaží vysvetliť, že dieťa plačúce v náručí rodiča dovtedy, kým nezaspí, je niečo iné ako dieťa, ktoré rodič nechá vyplakať podľa návodu Dr. Ferbera či Giny Fordovej. Avšak v skutočnosti je plač vždy spojený s mechanizmami v tele bábätka či dieťaťa, ktoré prinášajú stresové hormóny a spúšťajú celú kaskádu dejov, ktoré pôsobia na dieťa negatívne. Ani v rodičovi plač, obzvlášť dlhšie trvajúci plač, nevyvoláva práve láskyplné pocity. Ako hovorí Jean Liedloffová, "plač dieťaťa je presne taký vážny, ako vážne znie".

Alethy Solterová ďalej presadzuje myšlienku, že deti sa v noci budia preto, lebo si potrebujú "odplakať to, čo im nebolo umožnené, aby si odplakali večer". A v konečnom dôsledku vidí dojčenie ako niečo, čo zabraňuje dieťaťu dostatočne plakať v náručí rodiča. Ak budete sledovať deti, ktoré sú dojčené, sú dojčené na zaspatie a sú dojčené na upokojenie a utíšenie, zistíte, že týmto deťom dojčenie "nezabraňuje, aby mohli dostatočne dlho plakať a vydať zo seba stres". Práve naopak. Dojčenie je spôsob, akým sa znižuje bolesť a dojčenie vždy v histórii malo za úlohu aj deti uspávať. Dojčenie je prirodzený mechanizmu, do dojčenia sa dieťa nedá nútiť ani dojčenie nespôsobuje potláčanie emócií, nebráni dieťaťu vyjadrovať emócie, matky, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s dojčenými deťmi vám veľmi rýchlo povedia, že ich deti sú mimoriadne zručné vo vyjadrovaní emócií a tiež vyjadrovaní vlastného názoru - a k tomu existujú aj štúdie.

Alethy Solterová síce zdanlivo buduje svoju filozofiu na štúdiách a konceptoch, ktoré sa javia ako vedecké, ale ktoré, ako napríklad primal therapy, boli už vyvrátené. Len na ukážku jedna nevedecká myšlienka: Alethy Solterová tvrdí, že ak je dieťa dojčené na upokojenie, tak si "vytvorí návyk, že si má dávať niečo do pusy, keď ho niečo rozruší" a že "neskôr sa toto môže vyvinúť do prejedania sa alebo do fajčenia". Toto je ale nevedecké tvrdenie, existujú štúdie, ktoré poukazujú na presný opak. Dojčenie sa totiž nedá prirovnávať k upokojovaniu dieťaťa neživými vecami ako cumlíky či dečky. Počas dojčenia je tiež so živým človekom - matkou. Dojčenie predstavuje veľmi intímny spôsob zdieľania emócií. Nie je jediný dôkaz o tom, že by dojčené deti mali sklony k fajčeniu, práve naopak, dojčenie môže predstavovať jeden z kameň prevencie fajčenia a drogových závislostí.

Ak mamička reaguje na plač dieťaťa dojčením, napĺňa potreby dieťaťa bez ohľadu na ich pôvod, nemusí komplikovane hľadať nejakú "správnu" reakciu. Dojčenie napĺňa rozmanité funkcie. Pre človeka, ktorý vníma dojčenie v širokom kontexte, je náročné predstaviť si, akým mechanizmom by mohlo dojčenie „potláčať emócie“ dieťaťa. Ako by teda mala matka dieťa upokojiť, ak plače v jej náručí? Dokážete si predstaviť nechať dieťa vyplakať v náručí bez toho, aby ste sa nepokúšali ho utíšiť? Aj matky, ktoré nedojčia, nenechajú svoje dieťa len tak plakať vo svojom náručí bez toho, aby sa nesnažili uspokojiť to, pre čo bábätko plače. Plač je komunikačným prostriedkom dieťaťa. Tieto argumenty, ktoré uvádzate, používajú väčšinou ľudia, ktorí nevedia, že dojčenie je viac než len príjem "jedla" a ktorí netušia, čo všetko dojčenie pre dieťa znamená. Okrem toho je dojčenie vzťah s človekom (matkou) a učí dieťa, že uspokojujúce sú vzťahy s ľuďmi, nie veci (na ktorých sa ľudia stávajú závislými).

Mnohé organizácie venujúce sa podpore dojčenia zdôrazňujú ako dôležitú podmienku úspešnosti dojčenia z dlhodobého hľadiska, aby bolo dieťa dojčené na požiadanie (čo prakticky znamená ponúkať prsník vždy, keď je bábätku nepríjemne). A dnes už je zrejmé, že nedojčenie, alebo krátkodobé dojčenie vystavuje rizikám deti aj ich matky. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko - nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Dojčenie na požiadanie je dôležitou podmienkou úspešnosti dojčenia preto, že takto dojčiť je normálne. Pretože potreba riešiť rôzne situácie dojčením vyplýva z toho, čo všetko dojčenie dieťaťu poskytuje. Pretože to, že bábätko chce byť na prsníku v rôznych situáciách, je súčasťou dojčiaceho správania dojčených detí. Dojčenie je totiž omnoho viac než len pitie mlieka. Dojčenie poskytuje deťom úľavu od bolesti, možnosť jednoducho zaspať, upokojuje ich, reguluje im mnohé telesné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, znižuje prežívanie stresu či bolesti a pod. To, že dieťatku ponúknete prsník vždy, keď plače, znamená, že tieto iné funkcie dojčenia budete využívať, čo je správne. Dojčenie vám tak bude pomáhať v situáciách, v ktorých by ste inak komplikovane hľadali riešenie. Neznamená to, že dieťaťu poskytujete nedostatočnú paletu spôsobov utišovania. Bábätko, aj ak ide o staršie bábätko, mnohé situácie navyše ani nedokáže inak riešiť, túto schopnosť si vyvinie neskôr. Poskytovať dieťaťu možnosť dojčiť sa vždy, keď to potrebuje, nespôsobuje, že dieťa nemôže vyjadriť svoje emócie, alebo to, čo sa tiež často hovorí, že dieťa nebude schopné riešiť svoje problémy samo. Práve naopak. Jednou z funkcií dojčenia je napr. pomoc so zaspatím a v noci s prechodom do ďalšej spánkovej fázy. Matka nemusí dieťa ani učiť zaspávať samo, ani ho učiť prespať celú noc. Všetky deti sa to naučia samé, keď budú na to pripravené. Napriek tomu sa matky stretávajú často s informáciami, ktorú tento fakt popierajú, zastrašujú a to len preto, že súčasná generácia matiek nemá dostatok pozitívnych vzorov a naráža na priepasť medzi generáciou súčasných babičiek, ktoré nedojčili, a generáciou súčasných matiek, ktoré sa o dojčenie znovu pokúšajú. Tieto skutočnosti ovplyvňujú aj mnohých odborníkov, ktorí sa majú potrebu vyjadriť k dojčeniu. Pri formulovaní záverov ohľadom dojčenia a odporúčaní pre matky je preto dôležité vychádzať z reálnych poznatkov o dojčení a z dôkladného poznania problematiky dojčenia. A keďže súčasná norma spoločnosti neposkytuje dostatočné vedomosti o dojčení, aj v dôsledku toho vznikajú a šíria sa rôzne mýty. Väčšine autorov rôznych mýtov o dlhodobom dojčení chýba akákoľvek skúsenosť s dlhodobo dojčenými deťmi a prirodzeným odstavením.

Málokto vie, že dojčenie reguluje činnosť srdiečka, dýchanie, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov, prežívanie bolesti, pomáha bábätku správne si rozvíjať mozog, ústnu dutinu atď. Z toho vyplýva, že dieťa sa nedojčí len pre hlad alebo smäd. Môže sa dojčiť preto, že je unavené, predráždené, prehriate alebo naopak preto, že mu je zima, že chce spať, že sa bojí, že sa fyzicky alebo psychicky zranilo, preto, že začína byť choré a cíti sa zle, hoci o tom okolie ešte netuší alebo v iných sociálne náročných situáciách, v ktorých zatiaľ nie je samostatné a nezávislé. Prirodzené odstavenie nie je o tom, že jedného dňa nahradíme porciu materského mlieka porciou jedla. Je to práve o týchto ostatných potrebách, ktoré matka dieťaťu pomáha uspokojovať spôsobom, ktorý zažívali takmer všetky naše deti počas miliónov rokov evolúcie ľudského druhu. Práve fakt, že takýto spôsob starostlivosti zažívali všetky deti v minulosti a všetky boli dojčené dlhodobo, niekoľko rokov a odstavenie nastalo z rozhodnutia dieťaťa – keď bolo dieťa pripravené riešiť situácie, ktoré dovtedy riešilo dojčením, samo – práve toto je jednoznačný dôkaz, že dojčenie na požiadanie je správne a normálne. Nie je potrebné sa obávať. V procese prirodzeného odstavenia sa dieťa samo dostáva do vývojového štádia, v ktorom sa postupne učí napĺňať si tieto potreby samo, keď sa cíti byť na to pripravené. Je to dlhá cesta, ktorá sa začína dlhé mesiace pred samotným definitívnym odstavením. Dieťa, ktoré sa dojčí, sa veľmi často dojčí napr. po fyzickom zranení alebo po tom, čo ho niečo vystrašilo alebo prežíva sociálne náročnú situáciu, s ktorou si ešte nevie poradiť. Dojčenie zďaleka nie je len to, že matka dojčí spokojné dieťa a tým pádom dieťa dostáva informáciu, že len spokojné je milované. Práve naopak. Mnohokrát sa potrebuje dojčiť po tom, čo plakalo, hnevalo sa – kedy vôbec nebolo milé a príjemné bábätko a matka ho napriek tomu láskyplne položí do svojho náručia a poskytne mu fyzické aj psychické upokojenie a ubezpečenie, že je milované. Dojčenie je aj prejavenie lásky a vzťahu s dieťaťom. Podporu a pozitívne vzory pri dojčení vám môže poskytnúť navštevovanie podpornej skupiny dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/clanky/podporne-skupiny-dojciacich-matiek.pdf

Prečítajte si tiež túto skúsenosť matky s dlhodobým dojčením a prirodzeným odstavením:

http://www.mamila.sk/domain/flox/files/pribehy-matiek/dlhodobe-dojcenie-a-prirodzene-odstavenie-vc.pdf

Dojčenie dáva dieťaťu základ na to, aby neskôr v živote mohlo byť nezávislé a samostatné, lebo sa bude mať o čo emocionálne oprieť. Budú to tie krásne chvíle, ktoré strávilo pri dojčení a ktoré mu dali nesmierne množstvo lásky a porozumenia pre jeho ťažkosti.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.