Dojčenie a citalopram
Karina 23.08.2024, 09:00
Dobrý deň, mám diagnostikovanú panickú poruchu a úzkosti. Pred tehotenstvom som brala citalopram, ktorý som počas tehotenstva vysadila v tehotenstve som svoj psychický stav zvládala dobre, ale po pôrode sa zhoršil dojčím a zvažujem nad opätovným užívaním liekov.. bola som u psychiatričky a tá mi predpísala citaloprav a xanax ani jedno som s toho nebrala a druhá psychiatrička mi povedala že ak chcem začať s liečbou musím prestať kojiť, že do mlieka ide 5% a že môže zastaviť dýchanie .. veľmi sa bojím, ale môj psychický stav sa neustále zhoršuje.. malá má 2mesiace .. prosím o odbornú radu, ďakujem
Milá Karina,
oba tieto lieky môžete používať bez obmedzenia, dojčenie nemusíte nijako časovať či obmedzovať podľa ich použitia. Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi.
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.
Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. Nie je pravda, že z týchto liekov sa dostáva do materského mlieka 5 %, nehovoriac o tom, že toto ako informácia pre rozhodnutie nestačí. Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti.
Nehovoriac o tom, že escitalopram (Citalopram) mnohé ženy užívajú počas tehotenstva, kedy sa bábätko ešte len vyvíja a pritom má spojený krvný obeh s matkou, to znamená, že sa stretáva s tou koncentráciou lieku, ktorý má matka v krvi. Prečítajte si aj túto odpoveď z poradne, ktorá sa týka iného antidepresíva, ale vysvetlenie platí aj pre vašu situáciu:
https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=831
Vysvetlenia prečo sa môžete liečiť a súčasne dojčiť sú komplexné, ale jedným z mimoriadne dôležitých faktorov je, že do celej rovnice treba pripočítať riziká, ktoré kŕmenie umelým mliekom prináša, a to tak pre bábätko ako aj pre vás. Dojčenie je dôležité okrem iného pre rozvoj mozgu bábätka a tiež z hľadisko ochrany bábätka pred možnými psychiatrickými diagnózami v dospelosti.
Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.
Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.
Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.
Materiály popisujúce všeobecné princípy na túto tému:
1) Užívanie liekov počas dojčenia
2) Dojčenie počas choroby matky a dieťaťa
Okrem toho môže byť pre vás užitočný článok Dojčenie a prechladnutie, bolesť hrdla matky – čím zmierniť príznaky ochorenia a článok o tom, akými prostriedkami zvýšiť tvorbu mlieka.
Vedecké zdroje:
- Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
- NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
- doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
- PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
- Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
- Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011.
- American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
- British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
- Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
- Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
- AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
- Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
- Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94.
- Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
- Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633.
- Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
- Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240.
- Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.
Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.
Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.