Moderátorka Hanka Zavřelová Gallová: ​"Je dôležité, aby ženy dojčili na verejnosti"

Moderátorka televízneho spravodajstva Hanka Zavřelová Gallová nás privítala v útulnom domčeku a ponúkla vynikajúcim koláčom. Synček Matúško najskôr spinkal a potom, keď sa zobudil, sa s rozstrapatenými vláskami pridal k nášmu rozhovoru, počas ktorého chválil slovami „mňam-mňam“ raz mliečko, raz maminkin koláčik. Minulý týždeň sme uverejnili prvú časť rozhovoru.

Dnes vám prinášame pokračovanie:

Mnoho žien prestane dojčiť, keď ochorejú alebo musia užívať lieky, a niekto im povie, že preto musia prestať dojčiť. Mali ste aj vy takúto skúsenosť?

Keď sme išli na dovolenku do Chorvátska, už v Maďarsku som dostala teploty - tvrdý prsník, fľaky, červená koža. Môj muž volal kamarátovi - lekárovi a ten mu povedal, že treba čo najskôr antibiotiká a malému budem zatiaľ dávať umele mlieko. Lenže ja som nikdy nič také doma nemala, tobôž na dovolenke. Veď my nemáme ani fľašu s cumľom. ja nosím mlieko stále v prsníkoch a nevidím dôvod mat v zásobe umelé... Keď som potom volala pediatričke, upokojila ma, že môžem bez problémov dojčiť aj pri antibiotikách. Práveže nech dieťa čo najviac dojčím, aby sa prsník vyprázdňoval a liečil. Veľa žien prestane dojčiť kvôli tomu, že potrebujú brať lieky alebo ísť na röntgen a lekár im to počas dojčenia zakáže. Na MAMILE som sa dočítala, že je to ale často zbytočne. Pokiaľ to tak je, je to škoda. Poznám maminky, ktoré museli isť do nemocnice a nikto ich v dojčení nepodporoval, skôr im ho zakázali.

Dojčenie nie je len poskytovanie materského mlieka. Ako vnímate iné aspekty dojčenia?

Dojčenie vôbec nie je iba o potrave. U nás je „cicík“ všetko. Keď vidí nové tváre, automaticky ide ruka do podprsenky, aby získal istotu. Myslím si, že prsník je preňho mama. Že z dojčenia naberá sebaistotu, uspáva sa na prsníku, upokojí sa, keď sa udrie ... On už sám uteká a vyťahuje prsník – vie, že toto je pofúkanie jeho ranky.

Spomeniete si na nejakú milú chvíľu v súvislosti s dojčením?

Večer som ho prebaľovala, išli sme sa už uložiť a on si sadol, začal hladkať prsník a s láskou v očkách hovoril „meme“. V týchto chvíľach si hovorím, že chcem zastaviť čas, aby to neodišlo.

Ako vnímate reklamu na umelé mlieko?

My si s mužom hovoríme, že keby sme nevedeli, čo vieme, tak si snáď myslíme, že naše dieťa ochudobňujeme, keď nedostáva také úžasné umelé mlieko s toľkými vitamínmi a inými zložkami, ktoré azda ani v materskom mlieku nemá. Mnohé mamičky si podľa mňa myslia, že je teda v poriadku, prejsť na umelé mlieko, pretože nejdú do ničoho „horšieho“. A často k tomu prispeje tlak okolia - počula som o pediatroch, ktorí povedia "netrápte to dieťa a nesiľte to." Pritom by možno stačila podpora a možno laktačná poradkyňa. Sú aj mamičky, ktoré pochybujú, že im to pomôže, alebo po jednom stretnutí čakajú, že sa to všetko upraví, a keď nie, už neskúšajú. Ja sama som bola dojčená veľmi krátko. Moja mama nedostala podporu a keď videla, ako  neustále plačem od hladu, čo mala robiť? Dala mi umelé mlieko. Každá mama to urobí, lebo chce pre svoje dieťa to najlepšie. A pritom len neraz nedostane šancu dojčenie zlepšiť. Mám napríklad kamarátku, ktorá to nevzdala, popasovala sa s tým a zistila, že jej synček len potreboval mat inú polohu, pomerne nezvyčajnú na také malé bábätko, ale krásne sa im rozbehlo dojčení a dojčí dodnes, chlapček už má vyše roka.

Ako ovplyvňuje dojčenie váš vzťah so synčekom?

Až tak veľmi, že si chvíľami prajem, aby mohol dojčiť aj môj muž, aby si mohol užiť to spojenie. Teším sa, aké puto to medzi nami vytvára. Samozrejme, láska matky a dieťaťa nie je iba v dojčení. Ale u nás ju prsník krásne umocňuje a dopĺňa. Nebudem klamať - Matúško si ma aj s prsníkom od narodenia veľmi uzurpoval pre seba a často nemám šancu ho odpojiť ani v spánku - no a za ten rok boli situácie, keď som si priala, aby sa dal ten prsník odpojiť a pripojiť na môjho muža, aby som si mohla pozrieť film, ísť zabehať, vybehnúť k susedom na grilovačku...  ale ako rastie, je nezávislejší a mne to niekedy aj trosku nostalgicky chyba...  Dojčenie a nosenie je krátka krásna etapa, súčasť nášho vzťahu.

Dojčíte aj vonku?

Už som dojčila hádam všade, napr. keď bol maličký, tak som dojčila 40 minút v drogérii v priestoroch pre zamestnancov. Úplne úžasné bolo, keď som sa stretla s Miriam Šmahel Kalisovou, ktorá býva neďaleko nás, že ideme s deťmi na prechádzku. Matúško spustil plač a ja som to ešte vnímala tak všelijako, že kde budem dojčiť a ako. Tak som nesmelo vytiahla prsník, sadli sme si na nejaký pník a Miriam tiež vytiahla prsník a nadojčila Miu. A odvtedy sme boli oťukané, zblížilo nás to, rozpustilo to ľady. A ja už dojčím, kde treba. Teraz už nechápem, čo som pred tým robila, že som mu do kočíka vysvetľovala, aby ešte chvíľu vydržal, že už sme skoro doma. Nakoniec to aj tak vždy skončilo tak, že som ho nosila na rukách a tlačila kočík. Mám pocit, že nosenie s dojčením ma oslobodilo – teraz môžem dojčiť aj za pochodu. Viem, že keď mám šatku a prsník, môžem ísť kdekoľvek. Pekne na mne zaspí, ak je kdekoľvek neistý, dostane „meme“, upokojí sa. Zatiaľ nepoznáme situáciu "nedá sa, lebo mi doma tri hodiny spi v postieľke". Uvidíme, čo bude, keď prejde na jeden denný spánok. 

Ako vás podporuje manžel?

Veľmi! Absolútne mu neprekáža, že dojčím kdekoľvek. Ono sa to totiž dá aj decentne a netreba sa hneď skrývať kdesi na toaletách. Od začiatku ma veľmi podporoval, aj teraz odráža komentáre, prečo som ešte neodstavila. Podľa mňa je dôležité, aby ženy dojčili na verejnosti. Keď to uvidia deti, tak aspoň nová generácia pochopí, že to je normálne, tak ako to vidíme na fotkách či maľbách zo začiatku storočia alebo zo staršej minulosti – tam ľudia bežne videli matky dojčiť a nikto sa nad tým ani nepozastavil. Opakujem - aj vonku sa dá dojčiť decentne, nie je to striptízová šou, ako sa mnohí pohoršujú.

Kde Matúško spáva?

S nami. Veľa žien hovorí, že sú z dojčenia vyčerpané - ja mám to šťastie, že Matúško spí s nami a ja naozaj neviem, koľkokrát bol v noci hore. On si v polospánku nahmatá prsník a je spokojný. A ja spím.

Čo vás motivovalo pokračovať v dojčení?

Okrem všetkého toho krásneho? Dojčenie je úžasne praktická vec. Keď už dojčiť, tak pokojne aj z lenivosti. Ja som polroka nemusela riešiť zarábanie jedla, či mám nosiť vodičku, fľašu – všade stačil prsník. Po pol roku som sa na príkrmy pozerala trochu smutne s tým, že sa skončilo obdobie, keď to bolo také jednoduché - ale zase to Matúško efektívne vyriešil tým, že príkrmy dosť dlho bojkotoval. Keby som nemohla dojčiť, tak to asi zvládnem, ale neviem si predstaviť, aké musí byť náročné riešiť, či som namiešala mlieko správnej teploty, nosiť so sebou všetky tie pomôcky, v noci vstávať – nielenže dieťa vybrať z postieľky, ísť zarábať mlieko, veď tá matka sa niekoľkokrát preberie na polhodinu – hodinu... V stom zmysle klobúk dole, že to tie maminy zvládajú.

Ako sa vám darí skĺbiť prácu s dojčením?

Vedela som, že do práce sa budem chcieť vrátiť v čase, keď to už Matúško ustojí. A keby som nemala možnosť mať ho pri sebe v práci, tak sa nebudem vracať tak skoro - už po roku. Ale máme úžasného šéfa. On veľmi podporuje rodičovstvo a chápe aj dlhodobé dojčenie. Zatiaľ stíham v pohode prácu i dojčenie. Keď prídeme, do prace, Matúško sa nadojčí, ide k tatovi do nosiča, ja idem pracovať. Pred vysielaním dostane mliečko znova a potom po vysielaní sme už zase spolu a ma prsník k dispozícii kedy len chce. Zvyšok dňa mám totiž malého „prilepenčeka“, ktorý sa chce dojčiť často. Akoby sa uisťoval, že mama je zase tu a iba jeho.

Mnohé ženy hovoria, že dojčenie ocenia práve vtedy, keď je ich dieťatko choré alebo zranené. Máte nejakú takúto skúsenosť?

Raz Matúško spadol tak, že sme radšej išli na pohotovosť. Nemohla som tam dojčiť, čo pre moje dieťa bolo oveľa stresujúcejšie ako to, že spadol, už cestou na pohotovosť signalizoval, že potrebuje spinkať a chce mliečko. Najhorší bol pre nás röntgen, nechápal, čo sa deje, museli sme ho držať. A keď sa to skončilo, stále nedostal svoj prsník. Bolo to ťažké pre nás oboch. Krátko na to sme absolvovali iné vyšetrenie, kde s dojčením nebol problém. A bol pokojný a nechal sa vyšetriť. Aj naša pediatrička je v tomto úžasná – čokoľvek mu robí, je ochotná to robiť pri dojčení.

Myslíte si, že je už dnes bežné, že ženy dojčia dlhodobo?

Z reakcií môjho okolia si myslím, že skôr nie. Žiaľ. Mám ale veľa kamarátok, ktoré dojčia aj po roku, roku a pol...  A mam aj také, ktoré by chceli, ale nepodarilo sa. Tešia sa, že pri druhom si to vynahradia a myslím si, že „zabojujú“ o to viac.

Ako plánujete pokračovať s dojčením?

Veľmi snívam o tandemovom dojčení. Dúfam, že mi nikto nebude vyhovárať dojčenie v tehotenstve. Veľmi sa totiž na dojčenie dvoch detí teším.

Ďakujeme za rozhovor!