Bábätká a ženy si zaslúžia ochranu pred agresívnym marketingom
Bábätká a ženy si zaslúžia ochranu svojho zdravia dojčením. Dojčenie potrebuje ochranu pred agresívnym marketingom, ktorý navádza na často neopodstatnené používanie umelej výživy. Pred marketingom, v ktorom je na každé jedno narodené dieťa vyčlenených 40 Eur na kampaň za to, aby nebolo dojčené. Po celom svete sa organizujú protestné akcie proti šokujúcemu vystúpeniu USA na zasadaní WHO, kde USA namiesto dojčenia obhajovalo záujmy výrobcov umelej výživy a ich snahy predať umelú výživu aj ženám, ktoré ju nepotrebujú.
Botswana, Kanada, Gambia, Gruzínsko, Ghana, Keňa, Mexiko, Mozambik, Namíbia, Nepál, Pakistan, Panama, Ruská federácia, Senegal, Sierra Leone, Srí Lanka, Thajsko a Zambia.
Čo majú tieto krajiny spoločné?
Toto je zoznam krajín, ktoré sa na 71. zasadaní Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO v Ženeve zastali dojčenia. Toto zasadanie, na ktorom sa okrem iného mala prijať rezolúcia ochraňujúca dojčenie, malo šokujúci priebeh. Tam, kde by nikto problémy nečakal (keďže vieme, aké je dojčenie kľúčové pre zdravie detí a matiek), sa stalo niečo, o čom informovali viaceré svetové aj slovenské médiá: Delegácia Spojených štátov amerických namiesto podpory verejného zdravia obhajovala záujmy výrobcov umelej výživy. Žiadali odstrániť z návrhu rezolúcie výzvu vládam k „ochrane, propagácii a podpore dojčenia“.
Podľa novín New York Times viacerí diplomati a zástupcovia zúčastnených štátov uviedli, že po tom, čo Ekvádor, štát, ktorý rezolúciu predložil, odmietol zmeniť znenie rezolúcie a zastal sa dojčenia, nasledovali zo strany USA vyhrážky o zavedení obchodných sankcií a skončení poskytovania kľúčovej vojenskej pomoci Ekvádoru. Ekvádor rýchlo ustúpil a ďalšie krajiny, najmä chudobné štáty, z obáv pred sankciami zo strany USA, odmietli rezolúciu predložiť. Nakoniec rezolúciu predložilo Rusko.
Hussein Tarimo, nezávislý konzultant Tanzánie a člen Riadiaceho výboru Svetovej aliancie za podporu dojčenia (WABA), ktorý sa zúčastnil Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO ako pozorovateľ, vyhlásil: „Postoj Spojených štátov amerických na 71. zasadaní WHO ma neprekvapil, pretože už aj v roku 1981 boli USA jedinou krajinou, ktorá bola proti prijatiu rezolúcie WHO o Medzinárodnom kódexe o marketingu náhrad materského mlieka.“
Svetová aliancia za podporu dojčenia (WABA) situáciu komentovala: „Asi by sme nemali byť prekvapení. Koniec-koncov, v stávke je celosvetový trh s umelou výživou v hodnote 70 miliárd amerických dolárov.“
Po celom svete sa v týchto dňoch organizujú protestné akcie s heslom „Zdravie pred zbohatlíctvom“, ktoré vysvetľujú verejnosti nesmiernu dôležitosť Kódexu WHO o marketingu náhrad materského mlieka.
Súčasťou protestov je aj toto výstižné video:
K vysvetleniu, prečo je kľúčové ochraňovať dojčenie Medzinárodným kódexom WHO o marketingu náhrad materského mlieka (kódex), sa pridala aj Svetová aliancia za podporu dojčenia (WABA): „Kódex je jediný kľúčový celosvetový nástroj pre kontrolu marketingu náhrad materského mlieka, príkrmov a podobných produktov. Chráni tak dojčenie. Neznemožňuje prístup k umelej výžive, pre bábätká a matky, ktoré ju z nejakého dôvodu potrebujú. Kódex WHO bol zavedený do národnej legislatívy 67 krajín sveta. Okrem tejto podpory potrebujú matky sieť podpory počas 1000 dní od otehotnenia až do 2 roku veku dieťaťa. Sieť podpory zahŕňa zdravotnú starostlivosť a opatrenia týkajúce sa pracovných podmienok. Nemocnice s plaketou „baby-friendly“, školené laktačné poradkyne v teréne a balíčky na sociálnu ochranu rodín predstavujú ďalšie dôležité opatrenia pre podporu dojčenia.“
Svetoví experti z medicínskeho časopisu LANCET v roku 2016 uzavreli 30 rokov výskumu a zdôraznili, že Kódex WHO je skutočne jednou z najúčinnejších foriem ochrany dojčenia. Ide o dôležitý nástroj prevencie. Priniesli prvú celosvetovú mapu dojčenia:
Upozornili napríklad, že ešte pred pár rokmi bolo Mexiko krajinou, kde bolo vysoké percento dojčených detí. Potom vláda prestala chrániť matky pred marketingom umelej výživy dodržiavaním Kódexu WHO. V priebehu piatich rokov v Mexiku klesli počty dojčených detí o 25 %. A následne sa výrazne zvýšila chorobnosť detí ale aj matiek – napríklad stúpli o 58 % počty žien, ktoré mali rakovinu prsníka – len za obdobie 5 rokov.
Dojčenie je do veľkej miery ovplyvňované vzorom správania, ktoré ženy majú všade okolo seba. Reklama je veľmi silným kultúrnym vplyvom, pôsobiacim na správanie človeka. V kultúre, v ktorej je model či kultúrny vzorec dojčenia z predchádzajúcich generácií oslabený až chýbajúci (ako je to vo väčšine „civilizovaných“ krajín), má reklama na umelé mlieko o to väčší vplyv, pretože ponúka model kŕmenia našich detí, odlišný od toho správneho modelu - modelu dojčenia, a nahrádza ho, čím mení kultúru dojčenia na kultúru kŕmenia z fľaše. Poskytuje tak širokej populácii predstavu, že normálne sa správajú tie deti, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, lebo „lepšie spia, sú pokojnejšie a podobne“. Aj preto má dodržiavanie kódexu zmysel aj vo vyspelých krajinách.
Občianske združenie MAMILA je na Slovensku jediné združenie venujúce sa podpore dojčenia, ktoré kódex WHO plne dodržiava. Kódex WHO je do určitej miery aj súčasťou našej legislatívy, avšak ide viac-menej o symbolickú podporu dojčenia bez praktických krokov, ktoré by skutočne pomáhali bábätkám a matkám na Slovensku. Už niekoľko rokov sa o. z. MAMILA snaží presadiť omnoho intenzívnejšie zavedenie kódexu WHO v slovenskej legislatíve. Medzičasom sme na Slovensku inšpirovali viaceré organizácie ako aj firmy, aby sa išli príkladom a v plnej miere dodržiavali kódex WHO.
Časopis LANCET upozornil aj na význam ďalších krokov podpory, ktoré spomína vo svojom stanovisku WABA. V svetovej mape dojčenia totiž výraznou farbou svieti napríklad štát Kuba. Vysoké počty dojčených detí v Kube je možné vysvetliť tým, že v tejto krajine všetky nemocnice dôsledne dodržiavajú 10 bodov zásady iniciatívy baby-friendly pre podporu dojčenia v nemocniciach. Tento krok len sám o sebe zásadne zvyšuje počty dojčených detí v krajine. Aj preto o. z. MAMILA investovalo mnoho energie do vytvorenia prieskumu o skutočnom stave podpory dojčenia v slovenských nemocniciach. Prečítajte si, ako to dopadlo a prispejte do prieskum svojou skúsenosťou.
WABA tiež uviedla: „Kľúčovou stratégiou podpory dojčenia je tiež propagácia dojčenia pre získavanie podpory pre dojčenie zo strany verejnosti. Preto sa prvý augustový týždeň po celom svete oslavuje Svetový týždeň dojčenia.“
WABA tiež vysvetľuje prečo heslom tohtoročného Svetového týždňa dojčenia je „Dojčenie: základ života“: „Dojčenie pomáha zabrániť podvýžive vo všetkých formách, zabezpečuje prístup k potrave v časoch krízy a pomáha vytrhnúť ľudí a národy z kruhu hladu a biedy. Preto je základom života. Ochrana, propagácia a podpora dojčenia sú kľúčové pre udržateľný život.“
Oslavy Svetového týždňa dojčenia už tradične zastrešuje občianske združenie MAMILA na Slovensku, v Čechách a viacerých krajinách Európy, napríklad oslavy dojčenia MAMILA organizuje v Írsku. V minulých rokoch sme počas prvého augustového týždňa zorganizovali stovky piknikov, prednášok, besied, workshopov a iných akcií pre podporu dojčenia, vrátane vytvorenia živých reťazí, pochodov, výstav... Inak to nie je ani tento rok, v tomto článku informujeme o všetkých akciách, na ktorých môžete získať podporu pre dojčenie tento rok.
Svetová aliancia pre podporu dojčenia (WABA) sa vyjadrila aj k otázke toho, prečo je vlastne dôležité podporovať dojčenie: „Prečo podporovať dojčenie je úplne jasné. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pre zabezpečenie optimálneho rastu, vývoja a zdravia výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života. Po 6 mesiacoch odporúča pokračovať v dojčení popri zavádzaní výživných príkrmov do 2 rokov a potom má dojčenie pokračovať ďalej. Experti z časopisu Lancet priniesli kumulatívne dôkazy, že dojčenie má celoživotné pozitívne účinky na zdravie dieťaťa a matky, na ich duševnú pohodu a prežitie. Potvrdili, že výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov (čo znamená dojčenie bez pridania akýchkoľvek iných potravín, či tekutín, ani vody, ani v extrémne horúcom období) je tá najbezpečnejšia a najzdravšia možnosť pre deti všade na svete. Dojčenie by podľa Lancetu ročne zabránilo zbytočným úmrtiam 823-tisíc detí a 20-tisíc matiek.“
Ale to nie je všetko. WABA upozorňuje aj na iné dôsledky nedojčenia pre našu spoločnosť a prostredie: „Environmentálne a ekonomické dôsledky nedojčenia sú obrovské. Vedeli ste, že na produkciu 1 kilogramu umelej výživy sa minie 4-tisíc litrov vody? Alebo, že na vyprodukovanie 720-tisíc ton umelej výživy pre 6 ázijských krajín sa vypustí do ovzdušia 2,9 milióna ton skleníkových plynov? A ďalším šokujúcim číslom je ročná ekonomická strata v hodnote asi 302 miliárd amerických dolárov, teda asi 0,49 % svetového hrubého domáceho príjmu.“
Irma Chavarria Maza, z programu World Food pre ochranu pred hladom v Guatemale a členka Riadiaceho výboru Svetovej aliancie za podporu dojčenia (WABA), ktorá sa tiež zúčastnila zasadania WHO ako nezávislá pozorovateľka, povedala: „Vlády, agentúry Spojených národov a občianske združenia musia spolupracovať na vytváraní prostredia podporujúceho dojčenia, ktoré povedie k vytvoreniu zdravšieho, prekvitajúceho a udržateľného sveta.“
Občianskemu združeniu MAMILA sa podarilo až trojnásobne zvýšiť počty detí dojčených v 6. mesiaci. Vďaka našim aktivitám sa začalo hovoriť o možnosti dojčenia starších detí a následne sa mimoriadne zvýšili počty detí, ktoré sú dojčené aj po prvom či druhom roku života.
