Slávka Halčáková:
„Prsník je komunikačný prostriedok.“

Vďaka MAMILE dojčím, vďaka vašim 2% budú dojčiť aj ďalšie matky.

Slávka Halčáková

Vyštudovala odbor herectvo na VŠMU, mohli ste ju vidieť hrať v SND Annu Kareninovú, alebo ako Mášu v Troch sestrách. Účinkuje vo viacerých hrách v divadle GuNaGu, v divadle Aréna. Je autorkou, producentkou a režisérkou vlastného predstavenia Esencia divokej ženy, v ktorom hrala rolu Alice a uviedlo ju štúdio LaS. V TV JOJ bola novou tvárou poslednej série Profesionálov a mohli ste ju vidieť aj v prvej sérii seriálu Druhý dych na Markíze. Jej hlas môžete počuť v seriále Kosti, kde dabuje hlavnú hrdinku súdnu antropologičku Temperance Brennanovú. Je študentkou alchýmickej Školy čuchu, je zakladateľkou Festivalu zdravia, tvorivosti a poznania Svetlo Zeme, ktorý dnes pokračuje pod názvom Dych Zeme. Je Aura-soma praktikantkou a členkou ASIACT– Medzinárodnej asociácie farieb pre vedu umenie a vzdelávanie. Sama vedie terapeutické konzultácie, ktoré nazvala "Ekológia duše", spojené s vôňami aj s jej vlastnými esenciami. Takisto vedie zážitkové semináre na tému liečenia emócií a vnútorného dieťaťa. Aktuálne ju môžete vidieť prednášať v marci 2013 na medzinárodnom ženskom summite–Inspired women v Bratislave. Spolupracuje s rôznymi ekologickými neziskovými organizáciami, najnovšie aj so združením certifikovaných laktačných poradkýň MAMILA. Je priaznivec a propagátorka prirodzených- fyziologických pôrodov. Momentálne má materské voľno a venuje sa dcérke Jasmínke. Viac o Slávke nájdete na jej stránke www.slavkahalcakova.sk.

Čo ste vedeli o dojčení pred pôrodom?

Nie veľa, ale moja laktačná poradkyňa mi požičala publikáciu Praktický návod na dojčenie, ktorú vydalo združenie MAMILA. Bolo to v súlade s tým, ako vnímam veci okolo materstva ja, takže som mala pocit, že by to mohlo stačiť. Vedela som, že chcem dojčiť bez akýchkoľvek náhrad materského mlieka a mala som pocit, že to pôjde jednoduchšie. Neuvedomovala som si, že najťažšie bude konfrontovať sa s mojím okolím. Vlastne som postupne prišla na závažnú vec. Dojčenie a dojčiace matky nemajú v spoločnosti podporu a, žiaľ, veľmi ani v nemocniciach! Mainstreamové informácie, ktoré sú ženám v médiách, a vlastne kdekoľvek, poskytované, sú zavádzajúce a ovplyvnené marketingom firiem, ktoré sa zaoberajú náhradami kŕmenia na prsníku (fľašky, cumlíky, umelé mlieko). Čo je najsmutnejšie, sú toho plné mamičkovské časopisy, považujem to za neetické. Je tým ovplyvnená celá spoločnosť, dokonca v kreslených rozprávkach, na ktorých je odchovaná moja generácia: napríklad kreslený krtko pije mliečko z fľaše s cumlíkom, a nie od matky. Tak sa deti vychovávajú v tom, že mať fľašu miesto mamičkinho prsníka je normálne kdekoľvek v prírode. Preto to majú matky, ktoré chcú plne dojčiť trochu ťažšie.

Boli ste vy dojčená? Rozprávali ste sa o tom s mamou?

Maminku mrzelo, že ma dojčila asi len dva mesiace, potom už vraj nemala mlieko. Ja mám skôr pocit, že jej nemal kto poradiť a povzbudiť ju a podľahla takým tým všeobecným informáciám o tom, že sa s tým nedá nič robiť.

Pripravili ste si pre pôrod pôrodný plán? Podľa čoho ste si ho vypracovali a aké hlavné body obsahoval? Prečo to bolo pre vás dôležité? Odkiaľ ste čerpali informácie, ktoré formovali vaše pôrodné predstavy?

Pôrod považujem za posvätný akt, je to dôležitá vstupná brána, pre matku aj dieťa. Pre bábätko je to z môjho pohľadu vstupný odtlačok do života. Spôsob pôrodu a prvé minúty a hodiny úzko súvisia s dojčením, je v tom veľká ženská sila a láska, tam vzniká vzťah medzi matkou a dieťaťom a ono si na tomto základe buduje pohľad na svet, svoju vnímavosť. Toto je môj pohľad, ako to cítim, ale chcela som si o tom naštudovať aj odborné hľadisko. Nebolo mi jedno, ako budem rodiť, preto som si našla veľa materiálov o tejto téme. Pozerala som si filmy súvisiace s toto problematikou, s mojím mužom sme boli aj na prednáškach. Zaujímali ma oficiálne štatistiky, odborné porovnanie fyziologického pôrodu a medicínsky vedeného pôrodu so všetkými rutinnými zásahmi, ktoré súčasné nemocnice používajú. Študovala som si vedecké fakty, psychologické zistenia, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

Aký ste mali nakoniec pôrod?

Pekný, bol to pre mňa veľký duchovný, fyzický a emocionálny zážitok– ak sa to tak dá nazvať. Akoby som porodila môj ďalší aspekt, moju ďalšiu časť, ktorá sa doteraz neprejavila. Bol to pre mňa obrad, dlho som na to čakala a tak som k tomu aj pristupovala. Ešte doma počas kontrakcií, ktoré som prespievala a pretancovala, som pocítila veľkú ženskú silu a lásku, a že je to prirodzený proces a že som vybavená všetkým, čo je dôležité na porodenie nášho bábätka. Rodila som po čupiačky s pôrodnou asistentkou– zamestnankyňou z nemocnice, ktorá rešpektovala môj pôrodný plán a veľmi citlivo ma viedla. Bola pri mne ešte moja dula, ktorá ma podporovala. Obe dámy to v podstate nechávali na mňa, lekár sa ma podľa plánu ani nedotkol, iba z diaľky pozoroval priebeh pôrodu. Pred tým som sa ešte trochu obávala, či som si toho nepreštudovala príliš a či ma to neovplyvní, či sa budem vedieť uvoľniť. Ale ako mi začali kontrakcie, o ktorých som si ani nebola istá, či sú to vôbec kontrakcie, som na všetko nepodstatné postupne zabudla a sústredila som sama svoje telo, ktoré sa správalo ako príliv a odliv, a na priebeh pôrodu a na bábätko. Pripadalo mi to ako zázrak a cítila som veľkú vďačnosť, že som mohla rodiť prirodzene bez zásahov a že si nás Jasmínka vybrala za rodičov a že sme s mojím mužom mohli splodiť bábätko z lásky. Jasmínku mi hneď priložili na telo, zakryli nás dekou a od tej chvíle som sa od nej nepohla a nedala som ju z ruky. Po pôrode som dojatá ďakovala pôrodnej asistentke, ktorá bola dojatá tiež a ďakovala aj ona mne. Vyjadrila sa, že pomáhať rodiť žene, ktorá verí svojej ženskej sile je pre ňu udalosť.

Boli ste už pred pôrodom rozhodnutá dojčiť?

Bola. Nikdy som ani inak nerozmýšľala.

Ako ste sa pripravovali na dojčenie počas tehotenstva?

S mojou dulou a laktačnou poradkyňou Silviou Galatovou som absolvovala prípravné sedenia a praktické informácie, ktoré mi poskytla, sú neoceniteľné, odvtedy odporúčam laktačné poradkyne každej matke. (Na moje odporúčania, mojim štyrom kamarátkam laktačná poradkyňa pomohla pri probléme s dojčením.) Ukazovala mi inštruktážne videá o dojčení od dr. Newmana, všetko mi ukazovala na bábike, a keďže stále dojčí svoju mladšiu dcérku, tak som to videla aj na živo. Naučila ma ako nosiť bábätko v šatke, atď. Radila som sa s ňou, vlastne o všetkom. Na „mamilovskom webe“, ma zaujal etický kódex MAMILY, ktorý ma vlastne presvedčil a vďaka nemu som už nehľadala iné zdroje s problematikou dojčenia.

Ako vyzerali vaše prvé skúsenosti s dojčením? V čom vám s dojčením pomohla laktačná poradkyňa?

Podľa pôrodného plánu mi priložili Jasmínku na telo a zakryli nás dekou. Pozorovala som ju, ako si hľadá prsník, pupočník sme prestrihli až po troch hodinách a až potom jej na mne robili vyšetrenia. Moja dula je zároveň aj laktačná poradkyňa, takže bola pri nás a po pôrode som ju často volala. Jasmínke trvalo, kým sa prisala a aj na druhý deň to nebolo ideálne napriek tomu, že pôrod prebiehal prirodzene a bol naozaj pekný. Dojčenie začalo byť po jednom dni bolestivé, napriek tomu, že som sa snažila, možno až príliš. Nejaký čas trvalo, kým sme našli správny spôsob prisatia. Prvé tri mesiace to bolo relatívne v poriadku, ale neskôr vznikol znovu ďalší problém, Jasmínka postupne začala na prsníku štrajkovať a intervaly medzi dojčeniami sa predlžovali, tak som to zas konzultovala a postupne sme azda našli riešenie. Mám vlastne tri laktačné poradkyne, keď som začala s nimi komunikovať o spolupráci, riešili sme spolu aj dojčenie, všetky ma podržali prakticky aj psychicky, pretože som to ťažko znášala. Dostala som krásny mail, podporovali ma aj telefonicky, mala som veľa otázok. Stále sme v kontakte, radím sa s nimi aj o výchove.

Čo si myslíte, že by matky o dojčení mali vedieť?

Prvé chvíle dojčenia sú najdôležitejšie, takisto ako konkrétne prisatie a poloha. Dojčenie je dlhodobo najlepšia a najvhodnejšia výživa pre bábätko, takisto je prevenciou rakoviny prsníka. Dojčením sa buduje imunita dieťaťa, vzťah medzi matkou a bábätkom a zdravé emocionálne zázemie. V dojčení je veľa vzájomnej lásky a mnoho iného, čo v konečnom dôsledku matka vždy pocíti. Je takisto dôležité vedieť, že takmer akýkoľvek problém s dojčením nemusí viesť ku skončeniu dojčenia, ale dá sa riešiť. Zablokovanie mliekovodov, poškodenie bradaviek, nedostatočné pitie, odmietanie prsníka, v tom všetko poradia laktačné poradkyne, ja odporúčam tie z MAMILY, mám ich v praxi overené a pomáhajú mi doteraz. Niekedy sa paradoxne stáva, že nemocničný personál, ale aj najbližší, môžu v dobrom úmysle nekompetentnými radami zneistiť matkine kroky a snahu v dojčení. Mne sa to stalo tiež, napriek tomu, že som o dojčení vedela dosť, zneistela som a začala som pochybovať, koho mám vlastne počúvať, odrazilo sa to samozrejme na dojčení. Preto by mali byť ženy pripravené, vedieť o ňom čo najviac a vďaka tomu nájsť láskavý spôsob, ako si to celé ustáť. V tom najlepšie pomôže a podporí certifikovaná laktačná poradkyňa zo združenia MAMILA, na ich webe je tiež veľa užitočných odborných rád. MAMILA vychádza z vedeckých poznatkov medzinárodne uznávaného profesora Jacka Newmana a z odborných odporúčaní a postupov odborníkov z WHO a UNICEF-u. MAMILA spolupracuje aj s lekármi, a tak sú medzi vyškolenými poradcami aj oni.

Ako teraz vnímate dojčenie svojej dcérky?

Dojčenie je viac ako kŕmenie bábätka, to som cítila vždy, je v tom obrovská láska. Ja to cítim tak, že prsník je aj komunikačný prostriedok a matka s dieťaťom si cez neho odovzdávajú dôležité informácie. Vďaka dojčeniu a tomu, ako sa Jasmínka správa na prsníku, sa aj ja veľa o sebe dozvedám. Keď sme mali nedávno pri dojčení problém, prežívala som to dosť ťažko a trvalo mi, kým som začala „odčítavať“, čo mám prehodnotiť a kde sa mám uvoľniť, aby to mohla uvoľniť aj Jasmínka. Keď spokojne papká moja dcérka, cítim sa ako spokojná samica, ktorá dokáže nasýtiť svoje mláďa. Milujem chvíle, keď máme s Jasmínkou pohodu a sme len samé pre seba a ona je na prsníku. Je v tom toľko zdravej živelnosti, cítim sa plnohodnotne a súčasťou kolobehu prírody a vyššieho plánu. Keď je s nami v posteli pri večernom dojčení aj môj muž, cítim obrovskú vďaku za to, že môžem zažívať tento pocit spolupatričnosti a rodinného tepla. Verím, že to vníma aj Jasmínka. Niekedy mi od dojatia vyhŕknu slzy, pôrod, dojčenie Jasmínky a materstvo mi vrátili údiv nad zázrakmi života.

Ako ovplyvňuje dojčenie váš vzťah s dcérkou?

Jasmínka je vďaka dojčeniu čoraz viac smelšia, viac mi dôveruje, je odvážnejšia. Dojčenie je pre nás pre obe dôležité, formujeme si tým vzťah, spoznávame sa, učíme sa rozumieť si, láskame sa tak spolu. Najprv sme boli spojené pupočnou šnúrou, teraz je to prsník. Cítim, že toto je puto, ktoré sa nám niekde „načítava“, a už ostane na iných úrovniach aj po dojčení.

Aké rady ste o dojčení dostávali od svojho okolia?

Že mlieko po roku dojčenia nemá žiadnu hodnotu, že po roku sa treba postupne snažiť dieťa odstaviť a nenechať sa využívať. Že netreba dávať často dieťaťu prsník, aby si nezvyklo a nebolo rozmaznané, preto to treba striedať s cumlíkom a naučiť si ho zaspávať s cumľom, a nie na prsníku. To, čo som o dojčení počúvala od žien bežne, boli vlastne vo veľkej miere mýty, ktoré si dnes odovzdávajú a svoje skúsenosti si zle interpretujú a, žiaľ, niekedy im v dobrej viere zle poradí aj neinformovaný pediater – čo je smutné. Nechcelo sa mi veriť, že nás príroda obdarila schopnosťou svoje dieťa nakŕmiť a zrazu tú schopnosť len tak postupne strácame. Ďalej som videla, že väčšina žien považuje za normálne používať postupne fľašu s cumľom. Ja svoje bábätko nechcem uspokojovať cumlíkom a zapchávať mu ním ústa, lebo sa mi to zdá neprirodzené. To som dodržala, chcem, aby naša dcérka cítila, že ma zaujímajú jej pocity a potreby. Keď potrebuje môj prsník, tak jej ho dám, lebo aj ja potrebujem cítiť, že ju dokážem ako matka uspokojiť a byť jej k dispozícii.

Prečo si myslíte, že matky vzdávajú dojčenie?

Už v nemocniciach tesne po pôrode zoberú matke bábätko na rôzne vyšetrenia, ktoré sa dajú odložiť na neskôr. Dieťaťu sa niekedy v dobrej viere dá miesto prsníka cumeľ a až potom ho po niekoľkých hodinách prinesú matke, aby ho nadojčila, pritom ho ešte poriadne nespoznáva. Dajú jej ho na 15 minút na jeden prsník, taký istý čas na druhý, potom ho zas vezmú a prinesú o tri hodiny a v podstate matku aj dieťa donútia znovu sa dojčiť a tak ďalej. Matka v snahe dôverovať nemocničným zariadeniam a odbornosti personálu, začína mať pocit, že je niečo s ňou v neporiadku, keď sa jej to takto nepáči. Cíti sa deprimovaná, chýba jej dieťa, nemá si s ním ako vybudovať v prvých momentoch vzťah, dôveru, lásku. Rozmýšľa, kde jej bábätko je, čo sa s ním deje, čo s ním robia, ako to, že nie sú spolu. Cíti sa slabá na to, aby niečo riešila a nahnevaná, ako je to možné, že vôbec dopustila, aby jej zobrali dieťa, prečo im tak dôverovala. (Opisujem konkrétne fakty a pocity nejednej matky, ktoré sa mi zdôverili.) A čerstvo narodené dieťa, niekde v cudzom prostredí, s cudzími pachmi, s cudzími ľuďmi bez tepla mamy musí byť totálne zmätené a emocionálne rozhodené, a keď od neho chcú aby sa dojčilo, tak to často nejde, pretože je to celé bez lásky, bez citu. Matke a dieťaťu chýba v takýchto situáciách porozumenie, citlivé zaobchádzanie neha, úcta a rešpekt. Pri tomto všetkom je v podstate pochopiteľné, že to ženy vzdávajú a hľadajú jednoduchšiu cestu. Je veľmi vyčerpávajúce neustále obhajovať svoje materské inštinkty. Preto je dobré hľadať podporu a združovať sa v okolí, ktoré podobné veci cíti rovnako. Som veľmi vďačná, že združenie MAMILA vyškoľuje poradkyne v dojčení.

Čo si myslíte, že by matkám pomohlo na to, aby dojčili?

Informovanosť a vyjsť z pasívnej role submisívneho pozorovateľa. Budúce matky by nemali o dojčení počúvať mýty typu „jedna pani povedala“; treba si hľadať odborníkov, ktorí ženu v dojčení podporia, nebudú ju nabádať na umelú výživu, fľaše a cumlíky. Takisto je podľa mňa neetické, keď má gynekológ alebo pediater v čakárni letáky s reklamou o umelej výžive, fľaškách s cumlíkmi a s podobnými marketingovými záležitosťami, ktoré v nijakom ohľade nehovoria v prospech dojčenia a ani o serióznosti a odbornosti lekára. Treba si hľadať lekára, ktorý rešpektuje matkinu voľbu a podporí ju v dojčení a jeho argumenty sú vedecky podložené. Takých lekárov už pribúda, takže je si z čoho vyberať. Ďalej považujem za dôležitú spoluprácu lekárov s certifikovanými laktačnými poradkyňami, najlepšie je, keď je vyškolený samotný lekár. Dojčiaca matka, má dôležité poslanie, vychováva nového človeka, nového občana, ktorý prispeje k formovaniu novej spoločnosti.

Ďakujeme za rozhovor!