Šanca pre dojčenie
Občianske združenie MAMILA sa aj v roku 2017 pridalo k celosvetovým oslavám Svetového týždňa dojčenia. Pretože na dojčení záleží. Pretože dojčenie si zaslúži šancu.
Ako každý rok, sme aj v roku 2017 prvý augustový týždeň zorganizovali množstvo akcií v mnohých mestách Slovenska, Českej republiky a Európy. Nájsť ste nás mohli na podporných skupinách dojčenia, piknikoch, besedách, pochodoch, workshopoch, prednáškach, premietaniach filmov o dojčení, výstavách, podujatiach pre deti a rodiny, vytvorili sme živú dojčiacu reťaz.
Heslo Svetového týždňa dojčenia pre rok 2017
Oslavy sa každoročne nesú v duchu spoločného hesla – tým tohtoročným je heslo: Šanca pre dojčenie.
Spýtali sme sa našich čitateliek, čo si predstavujú pod sloganom Šanca pre dojčenie a medzi ich najčastejšie asociácie patrili:
- potreba podpory a povzbudenia
- potreba prevencie problémov s dojčením
- dostupnosť pomoci pri prekonávaní problémov s dojčením
- účinné postupy, ktoré pomôžu prekonať náročné chvíle pri dojčení
1. krok: Podpora a povzbudenie
Mnohé matky sa o dojčení, materskom mlieku, svojich prsníkoch či o svojom dieťati dozvedajú nesprávne informácie, ktoré dokážu ich dôveru v dojčenie a svoju schopnosť jednoducho dojčiť dieťa naštrbiť:
„S takými bradavkami nikdy dojčiť nebudete!“- „To máš asi slabé mlieko, keď nespí...“ – počuje matka po tom, čo dieťa zaspalo na prsníku a zobudilo sa, keď ho položila do postieľky.
- „Nesmiete dojčiť viac ako 10 minút z jedného prsníka, rozhryzie vám bradavky.“
- „Veď mu daj trošku umelého mlieka navečer, to predsa z teba neurobí zlú matku.“
- „Nespí viac ako hodinu súvislým spánkom? Máš ty vôbec dosť mlieka?“
- „Čo si zase zjedla? Pozri ako plače – iste ho bolí bruško!“
- „Nesmieš ho nosiť na rukách, budeš ho potom musieť nosiť večne!“
- „A kojíš? – Áno? To je super!... Až 15x denne? A nie je to nejako veľa?“
Dnes zo všetkých strán matky počujú: Dojčenie je úplne prirodzené. Dojčenie ide samo. Dojčenie je len v tom, ako sa „nastavíte“. Dojčenie „je v hlave“. A vzápätí nasleduje sklamanie, lebo ony ani žiadne problémy nepredpokladali, na bábätko i dojčenie sa tešili a zaskočí ich realita toho, čo všetko niekedy musia riešiť, aby prekonali problémy a prekážky, ktoré ich dojčenie ohrozujú.
Tieto tvrdenia môžu byť pravdivé, ALE...
Ale toto funguje len za predpokladu, že dieťatko sa narodilo prirodzeným pôrodom bez zásahov, po ktorom bola matka podporovaná v intenzívnom fyzickom kontakte s bábätkom, v kontakte koža na kožu. Vtedy má matka najväčšiu šancu dojčiť s ľahkosťou. Vtedy jej dojčenie zjednodušuje život a pomáha v starostlivosti o dieťa.
Ďalším predpokladom je, že nedostáva neustále dobre mienené rady okolia, ktoré nemá s dojčenými deťmi skúsenosť.
Predstava o „prirodzenom dojčení“ a o tom, že „každá matka má dosť mlieka, stačí si to len upratať v hlave“, jednoducho v našej spoločnosti nefunguje:
V súčasnosti sú každý rok tisíce žien sklamané, frustrované, zúfalé a ich túžba dojčiť svoje dieťatko sa rozplynie, pretože napriek tomu, že dojčenie považovali za prirodzené a intuitívne, narazia v živote na prekážky, ktoré im dojčenie znemožnia: narážajú na neznalosť, nevedecké informácie, neochotu, nedostatok času a pomoci, nedocenenie, odsudzovanie, bagatelizovanie dojčenia, zastrašovanie, vnucovanie umelej výživy, všade prítomnú reklamu na umelú výživu, nedostatok pozitívnych vzorov ako aj na priepasť medzi generáciou súčasných babičiek, ktoré nedojčili, a generáciou súčasných matiek, ktoré sa o dojčenie znovu pokúšajú.
Dojčenie sa vyvíjalo spoločne s ľudským druhom. Po milióny rokov žili ľudia tak, že o deti sa starali najmä matky a iné ženy z kmeňa, deti sa narodili prirodzeným pôrodom bez zásahov, boli v bábätkovskom veku neustále vo fyzickom kontakte so ženou, často a dlho sa dojčili, zaspávali na prsníku, celý deň boli v náručí alebo boli nosené v nosičoch, spávali v noci výlučne po boku svojej matky, často dlhé hodiny s prsníkom v ústach popri dojčení.
Spoliehať sa na to, že dojčenie bude fungovať, pretože je prirodzené, znamená spoliehať sa na to, že všetky ženy sa dodnes starajú o deti týmto istým spôsobom, a zároveň to ignoruje skutočnosť, že sa v dejinách vyskytli dve či tri generácie, ktoré takmer nedojčili, a že sa prerušilo odovzdávanie skúseností s dojčením a zmizli vizuálne podnety, ktoré príkladom učili, ako dojčenie môže fungovať. Nehovoriac o tom, že v súčasnosti je umelé mlieko mimoriadne jednoducho dostupné jedným klikom na internete. Spoliehať sa na to, že stačí dať bábätko do kontaktu koža na kožu a povedať matke, že má určite dosť mlieka, znamená riskovať, že ak to tak nie je, bábätko nebude získavať dostatok mlieka – ako je to možné v posledných mesiacoch vidieť aj vo svete. Matky vo svete protestujú proti nedostatku skutočnej pomoci pri dojčení. Nedostatočná pomoc v niektorých prípadoch viedla k dehydratácii, poškodeniu mozgu či úmrtiam bábätiek. Výsledkom je napr. hnutie Fed is Best, ktoré so zápalom takéto prípady prezentuje ako argumentáciu proti dojčeniu a pre podávanie umelého mlieka hneď po narodení bábätka – „preventívne“. Z príkladov zo sveta vieme, že tvrdenie, že každá žena má určite dostatok mlieka a dojčenie je také prirodzené, že netreba nikdy nič riešiť, končí v konečnom dôsledku ešte častejším používaním umelého mlieka a nedojčením.
Preto základné body pomoci pre dojčiace matky okrem povzbudzovania a množstva lásky a trpezlivosti sú:
- podpora správneho začiatku dojčenia
- podpora kontaktu koža na kožu a intenzívneho fyzického kontaktu s bábätkom (nosenie, spoločné spanie, dojčenie podľa potrieb dieťaťa)
- naučiť matku rozlíšiť, ako vyzerá pitie bábätka – ak matka vie, že dieťa získava pri dojčení dostatok mlieka, bude schopná odolávať tlakom okolia, aby „ho len trošku dokŕmila“ a nenechá sa presvedčiť, že má slabé mlieko alebo že má málo mlieka, bude skutočne vidieť, že má dosť mlieka (alebo bude vedieť, že má požiadať o pomoc, keď bude vidieť, že bábätko nezískava dostatok mlieka)
- podporné skupiny dojčenia – na Slovensku, v Českej republike a viacerých mestách Európy dnes nájdete podporné skupiny, ktoré organizujú certifikované poradkyne o. z. MAMILA. V podpornej skupine dojčenia získate to, čo dnes chýba – spoločnosť žien, ktoré dojčia, ktoré vás podporia v dojčení a ktoré vás povzbudia, potrebné vzory, tipy a skúsenosti. Spolu so správnymi informáciami od poradkyne, ktorá skupinu vedie, budete postupne prechádzať jednotlivými míľnikmi v dojčení – začiatky dojčenia, prikrmovanie jedlom, spánok, dojčenie staršieho dieťatka, ďalšie tehotenstvo, prirodzené odstavenie.
Čo si ešte matky predstavujú pod sloganom Šanca pre dojčenie?
-
potreba prevencie problémov s dojčením
-
dostupnosť pomoci pri prekonávaní problémov s dojčením
-
účinné postupy, ktoré pomôžu prekonať náročné chvíle pri dojčení
Pri všetkých krokoch podpory a pomoci dojčiacim matkám vedia pomôcť profesionálne laktačné poradkyne z občianskeho združenia MAMILA.
Ženy sa na poradkyňu môžu obrátiť už v tehotenstve, aby sa dozvedeli všetko potrebné pre prevenciu problémov s dojčením.
Ak ženu dojčenie bolí, nie je si istá, či bábätko pije dosť mlieka, bábätko sa neprisáva, hnevá sa na prsníku, má „koliku“ a v mnohých iných situáciách, oplatí sa obrátiť na poradkyňu pri dojčení osobne. Profesionálne laktačné poradkyne občianskeho združenia MAMILA poskytnú žene potrebnú emocionálnu podporu, vypočujú ju, dajú jej pocítiť, aká dôležitá je pre svoje bábätko, pochopiť, aké sú jej materské schopnosti. A k tomu matke poskytne účinné nástroje ako odstrániť bolesť pri dojčení, ako zabezpečiť, aby bábätko prijímalo dostatok materského mlieka a ako ho utíšiť, uspať a upokojiť tak, aby bolo dojčenie aj starostlivosť o dieťatko jednoduchá.
Tieto postupy pochádzajú z návodov, ktoré vypracoval svetovo uznávaný odborník na dojčenie a pediater dr. Jack Newman (www.ibconline.ca). Dr. Newman je naozaj jediná osobnosť na svete, ktorá má skutočne reálne výsledky systematickej pomoci matkám. Je to človek, ktorý na svojej klinike v kanadskom Toronte, pomohol desať tisíckam matiek nájsť cestu, aby ich dojčenie bolo jednoduché a bezproblémové.
Za jeho dlhoročného vedenia sa na Slovensku občianskemu združeniu MAMILA podarilo zvýšiť počty dojčených detí - štatistiky o počtoch detí dojčených v 6. mesiaci sa podarilo MAMILE zvýšiť viac ako trojnásobne. Vďaka našim aktivitám sa začalo hovoriť o možnosti dojčenia starších detí a následne sa mimoriadne zvýšili počty detí, ktoré sú dojčené aj po prvom či druhom roku života.
Tieto postupy sú funkčné a plošne odskúšané. Viacerí odborníci a odborníčky na dojčenie zo sveta označujú Slovensko za svetový unikát v podpore dojčenia práve vďaka aktivitám o. z. MAMILA. Šanca pre dojčenie znamená pokračovať v tejto práci.
V súčasnosti aj na Slovensko začínajú prenikať „nové postupy“ v dojčení. Mnohí popularizátori v oblasti dojčenia, ktorí teoretizujú o dojčení, reálne nevedia riešiť problémy prakticky, pretože nemajú praktický efekt so skúsenosťami na populácii dojčiacich žien a reálne nevedia riešiť problémy prakticky. Títo ľudia sú teoretikmi o dojčení - a hovoria o tom, ako by dojčenie fungovalo v „ideálnom svete“. Navyše pre nich často je prijateľnou formou riešenia problémov s dojčením to, že matka začne podávať fľašu s umelým mliekom.
O. z. MAMILA pracuje so ženami, ktoré žijú v realite súčasnosti a ktoré za nami prichádzajú s problémami, ktoré by kedysi dávno viedli k ukončeniu dojčenia – obrovské bolesti bradaviek a prsníkov, bábätká, ktoré dlhodobo odmietajú prsník, matky, ktoré už začali dokrmovať umelým mliekom a používajú fľašu už od pôrodnice a podobne. Pracujeme s reálnymi ženami. S tými, ktoré potrebujú pomoc a povzbudenie. S tými, ktoré spoločnosť „obviňuje z nedojčenia“, hoci im sama kladie prekážky pod nohy a neponúka žiadne riešenie ich problémov, keď nastanú.
Šanca pre dojčenie
Šanca pre dojčenie znamená okrem slov a podpory aj pomoc – pomôcť matkám dostať sa k účinným spôsobom riešenia problémov pri dojčení. Šanca pre dojčenie znamená nájsť podporu, keď ju matka potrebuje. Šanca pre dojčenie znamená vytvoriť novú generáciu dojčených detí, ktorých deti budú dojčiť jednoducho a s ľahkosťou. Pretože ako James Akre z WHO zdôrazňuje: Nedojčí matka. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť.
