Prečo spia bábätká inak, ako sme si predstavovali?

Dr. James McKenna je profesor antropológie a riaditeľ Laboratória pre výskum spánku matiek a detí na Univerzite v Notre Dame v USA. Je to svetoznámy expert na spánok dojčiat, najmä na vzájomný vplyv spoločného spania a dojčenia. Vzájomnú prepojenosť týchto dvoch činností dokonca spojil do jedného, úplne nového, vedeckého termínu „laktospánok“.

Ste známy tým, že podporujete spoločné spanie matiek s bábätkami. Môžete nám o svojom výskume v tejto oblasti povedať viac?

Moje skúmanie spoločného spania matiek s bábätkami sa začalo vo chvíli, keď sme s manželkou zistili, že čakáme bábätko. Podobne ako väčšina budúcich rodičov, hneď sme si nakúpili knihy o výchove. No keď sme si niektoré prečítali, uvedomil som si, že buď bol omyl všetko, čo som sa naučil počas štúdia antropológie, na ktorú sa špecializujem, alebo odporúčania našej západnej civilizácie vôbec neberú do úvahy potreby bábätiek. V modernej západnej kultúre opisujeme bábätká podľa toho, aké ich chceme mať, nie podľa toho, aké skutočne sú a čo potrebujú.

Študenti biologickej antropológie sa na prvej hodine učia, že ľudské mláďatá sú zo všetkých primátov najzraniteľnejšie, najviac potrebujú blízky kontakt, najpomalšie sa vyvíjajú a sú najviac závislé od matky. Dôvodom je hlavne to, že ľudia sa v porovnaní s inými cicavcami rodia s nezrelým mozgom. Ľudské mláďatá sa rodia iba so štvrtinovým objemom mozgu dospelého človeka. To znamená, že ich organizmus nedokáže optimálne fungovať bez kontaktu s telom matky, ktoré reguluje ich životné funkcie podobne ako počas vnútromaternicového vývinu.

Vnútromaternicový vývin bábätiek pokračuje aj po pôrode s jediným rozdielom – už neprebieha v maternici, ale na tele matky. Kontakt ovplyvňuje ich dýchanie, telesnú teplotu, rýchlosť rastu, krvný tlak, hladinu stresu a celkový rast. Inými slovami, telo matky je jediné prostredie, na ktoré sú novorodenci uspôsobení.

Je to vedecky podložené tvrdenie. Umožňuje nám pochopiť, prečo dojčatá nikdy nereagujú pozitívne, ak majú spať samy. Spánok osamote dieťa vníma ako stav krízy, pretože pri ňom nedochádza k napĺňaniu základných potrieb. Spánok v samostatnej izbe a nedojčenie sa dnes považujú za rizikové faktory syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). To vysvetľuje, prečo väčšina sveta o SIDS nikdy nepočula.

Názory mnohých pediatrov a „odborníkov na detský spánok“ na to, ako má normálny spánok dojčiat vyzerať a predstava samostatného zaspávania nás s manželkou šokovali. Už vtedy nám bolo jasné, že ide o kultúrny konštrukt nepodložený realitou.

Keď sa náš syn narodil, zistil som, že rýchlosť môjho dychu má vplyv na jeho dýchanie, akoby sme boli synchronizovaní. Môj výskum neskôr potvrdil, že dýchanie matky a dieťaťa sa navzájom ovplyvňujú – nádych a výdych, stúpanie a klesanie hrudníka. Dokonca oxid uhličitý, ktorý matka vydychuje, povzbudzuje bábätko k ďalšiemu nádychu. V odborných článkoch uvádzam, že je to ďalší mechanizmus, ktorý dieťaťu pripomína, aby dýchalo, akási poistka pre prípad, ak by vlastné regulačné mechanizmy dýchania bábätka z nejakého dôvodu zlyhali.

Na mláďatách opíc som skúmal negatívny vplyv krátkodobej separácie od matky, konkrétne vplyv na srdcový tep, dýchanie, telesnú teplotu, odolnosť voči vírusom, hladinu kortizolu, trávenie a samotný rast. Ako sa dalo čakať, zistil som, že primát, ktorý sa rodí najmenej zrelý - človek - je na tieto zmyslové podnety najcitlivejší. Držanie na rukách, nosenie a spoločný spánok s dieťaťom nie je iba pekná myšlienka, je to dôležitá podmienka dobrého prospievania.

Aby som zistil, či nočný kontakt (laktospánok) skutočne ovplyvňuje ľudské mláďa, a čo sa deje, ak spia dojčatá samy, rozhodol som otestovať svoj výskum na primátoch na ľuďoch. Vytvoril som vedecký tím, ktorý po prvýkrát zdokumentoval behaviorálne a fyziologické prejavy detí spiacich osamote a detí, ktoré spia s matkou a dojčia sa.

Zistili sme, že matky a dojčatá sa počas spánku navzájom ovplyvňujú. Nielenže matka mení spánok a fyziologický stav dieťaťa, ale aj dieťa reguluje správanie a fyziológiu matky.

Spoločné spanie spojené s dojčením má ochrannú funkciu a mnohé matky si zvolia tento spôsob nočnej starostlivosti o dieťa práve preto, že sa tak dobre vyspia, majú tak dobrú tvorbu mlieka a majú výbornú vzájomnú väzbu s dieťaťom.

Hoci spoločný spánok matiek s deťmi je výsledok evolúcie, moderné postele a vankúše a prikrývky nie sú. Pri dodržaní bezpečnostných zásad prináša spoločné spanie matkám, bábätkám (aj otcom!) pocit šťastia a má pozitívny vplyv na vývoj rastúceho dieťaťa. Rodičia, ktorí sa rozhodnú pre spoločné spanie, by určite nemali byť označovaní za nezodpovedných. Nejakú formu spoločného spania využíva približne 90 % ľudí!

Povedali ste, že v USA je zvykom, že si ľudia večer ľahnú do postele a spia až do rána, napríklad od 11 večer do 7 ráno. A ak to tak nie je, považuje sa to za problém so spánkom, nespavosť. Vy však tvrdíte, že pre ľudí je v skutočnosti normálny dvojfázový spánok. Čo si myslíte o odporúčaniach, koľko hodín by ľudia mali spať?

Náš metabolizmus sa popoludní spomaľuje a naše telo má s najväčšou pravdepodobnosťou sklon k dvojfázovému spánku. Tento zvyk, ktorý uplatňuje väčšina ľudí rôznych kultúr, má pôvod v našej evolučnej minulosti. Vyvinuli sme sa v trópoch, kde bolo nevyhnutné uniknúť pred horúčavou dňa.

Naše predstavy o spánku sú ovplyvnené našimi kultúrnymi hodnotami. V USA sa hovorieva: „Nech nikto nevidí, že sa mi chce po obede spať.“ To znie, akoby bol krátky denný spánok niečím zlým. Iné národy naopak vítajú krátky popoludňajší spánok alebo siestu počas dňa.

Nemám dobrý pocit pri čítaní kategorických vyhlásení, ktoré môžu ľudí s rôznym načasovaním spánku vystrašiť.

Aké tipy by ste ako odborník na spánok bábätiek a detí dali rodičom, ak sa chcú čo najlepšie vyspať?

Rodičia s uvoľnenejšími spánkovými zásadami sú vo všeobecnosti oveľa spokojnejší a menej sklamaní, ak ich deti nedokážu splniť očakávania a robiť „čo sa od nich očakáva“, napríklad prespať celú noc.

Bábätká rodičmi nemanipulujú. Nemajú ešte dostatočne vyvinutý mozog, nerobia nič naschvál. Najviac zo všetkého ich správanie riadia gény a majú nad svojím správaním málo kontroly. Počas prvých mesiacov života sa bábätká ničoho „nedožadujú“, majú len „potreby“. Napĺňaním ich potrieb ich nerozmaznávame. Pamätajte na to, že bábätká sú z hľadiska spánku len „obeťou“ svojho správania tak isto ako my, rodičia.

Prečítajte si od experta na spánok detí, Jamesa McKennu aj citát o "dobrých deťoch" a tom, či deti manipulujú rodičmi.

Aby rodičia boli spokojní, je kľúčové, aby neprijímali to, čo im ostatní hovoria, že majú robiť. Naopak, majú byť otvorení tomu, ako sa dynamika v rodine vyvinie, a využívať riešenia, ktoré v danej situácii fungujú. Snažte sa neposudzovať spánok novorodencov. Nespájajte si predstavy o prespaní celej noci s predstavou, že bábätko je „dobré“ alebo s „dobrým správaním“. Nemyslite si, že „dobré deti“ prespia noc. Najhoršia predstava, ktorú rodičom naša kultúra ponúka, je myšlienka „dobrého dieťaťa“.

Ďakujeme za rozhovor!