Tanečník Laci Strike: "To dojčenie má niečo do seba."

Keď som prichádzala k hotelu, kde sme sa mali stretnúť, privítal ma so širokým úsmevom a sršal dobrou energiou. Keďže jeho manželka Anička je laktačná poradkyňa MAMILY, mal veľké nadšenie a chuť podporiť MAMILU v jej ďalšej činnosti, a tak nám poskytol rozhovor. Známy slovenský tanečník - zakladateľ tanečnej školy Street Dance Academy - Laci Strike nám prezradil, čo si myslí o dojčení, ako otcovstvo zmenilo jeho život a prečo je pyšný na svoju ženu Aničku.

Okrem toho, že si známy tanečník, si aj otec dvoch krásnych chlapcov. V čom zmenilo otcovstvo tvoj pohľad na život?

Zmenilo to taký môj systém, ktorý som mal nastavený predtým. Zmenilo ho v podstate úplne, ale nemyslím si, že k horšiemu. K rovnako dobrému, ale inému, dokonca by som povedal, že k lepšiemu. To, čo zažívame teraz ako rodičia spolu s Aničkou, tak to je super. Je to nádherné, je to obohacujúce. Jasné, že sú s tým už aj nejaké starosti, ale perfektne to vyvážia také tie detské objatia. Tie sú super. Teraz, kým sú malí, sa to dá. Ale je mi jasné, že to rýchlo pominie. Tak sa z toho tešíme…

Nemáš pocit, že ťa deti oberajú o čas, ktorý  si venoval práci?

Je to iná dimenzia, ja som predtým všetku energiu dával do práce, do tvorby osobného rozvoja a takých vecí. Teraz je to rodina. Práca teda tiež, ale na osobný rozvoj času moc nie je. To sa čudujem, že stále je tam nejaké napredovanie, ale nechápem, odkiaľ prichádzajú tie vnemy, lebo predtým to bolo veľmi pracné a musel som tie veci veľmi drilovať. Teraz to ide tak trošku za jazdy. Takže, ak chcem posúvať ten "level" ďalej, musím myslieť dopredu a využiť každý moment.  Ale nevadí, naučili sme sa s tým super narábať.

Tvoja manželka Anička dojčila staršieho Danka, kým sa sám neodstavil. Mladší Adam sa stále dojčí. Ako vnímaš tieto chvíle? Čo podľa teba dojčenie pre vaše deti znamená?

Čo to znamená pre tie deti? Asi to pre ne znamená veľa, lebo si to pýtajú, takže keby im to nechutilo, tak to nechcú. Pýtajú si to nielen, keď sú hladní, ale napríklad, aj keď sa udrie a začne plakať, tak na upokojenie je to celkom dobré. Keď sme išli na dovolenku a leteli sme lietadlom, tak vtedy si to pýtali, tam to super zapasovalo. V tých situáciách, keď dieťa necíti istotu, je to vítaný zdroj pokoja. Dieťa sa rýchlejšie utíši. To dojčenie má niečo do seba. Nám sa to osvedčilo…

Máš pocit, že sa zmenil tvoj názor na dojčenie, vďaka tomu, že svoje deti vídaš dojčiť sa? Vnímaš dojčenie inak, odkedy si otec?

Najviac sa môj názor zmenil vtedy, keď sa z Aničky stala laktačná poradkyňa MAMILY. Dovtedy som to dojčenie mal doma na príklade našich chlapcov. Spravila kurz a začali jej zvoniť doma telefóny a začala odpisovať na maily. Denno denne. Dokonca som osobne párkrát zažil aj situáciu, keď som bol na ňu veľmi pyšný. Keď sme  odchádzali z parkoviska pred činžiakom (nakladali deti do auta, tuším sme išli do Handlovej k rodičom) a zrazu išiel okolo nás taký teplo oblečený chlap. Pristavil sa pri nás, lebo Aničku spoznal, a hovorí jej, že: „Anička, včera si bola u nás ohľadne dojčenia poradiť a...,“ úplne sa tam rozlial, že najviac ďakuje na svete, neviem, či nemali dvojičky náhodou, a zrazu to fungovalo, že tie bábätká pili a že im chutilo. Vtedy som bol na ňu taký pyšný... Je to je parádna vec. A mnohokrát je to asi o tom, že tie mamičky nevedia možno, ako si to bábätko majú prisať a vtedy môže byť problém so satím… Ale ja tomu veľmi nerozumiem. Ja len viem, že niečo sa tam deje a že to dieťa je pokojné. Nenazízam veľmi do toho procesu. Osobne to však vnímam pozitívne.

Venujete o. z. MAMILA svoje 2 %, pretože na dojčení záleží.

V médiách sa dosť často rozoberá aj téma dojčenia na verejnosti. Ako to vidíš ty? Prečo si myslíš, že ľudia majú problém, keď vidia dojčiacu ženu niekde v reštaurácii alebo v parku, pričom sú v pohode s tým, že všelikde okolo nás sú prsia na reklamných billboardoch alebo v časopisoch, prsia, ktoré predávajú kadečo?

Ja úplne presne neviem, čo tam vadí alebo čo je spúšťačom tejto emócie. Ale možno, že problém nie je ani to, že tam je ten prsník, ale že je to považované za niečo veľmi intímne. Nemyslím intímne ako sexuálne, ale intímne, ako keby nejaká veľmi dôverná chvíľka medzi matkou a dieťaťom. Mne osobne to vôbec nevadí, keď sme aj niekde za stolom a sme tam viacerí, jeme tam, zrazu malý si vypýta "cicík", tak Anči mu dá "cicík", ale vôbec nič tam nie je vidieť. V podstate celý ten proces je viacmenej len taký tušený. Je to úplne normálne, prirodzené…

Máš pocit, že Aničke chvíle dojčenia zjednodušilo aj to, že mala drobca v nosiči?

Isto, určite áno. Nosil som aj ja, aj občas nosím, keď Anči nie je doma a potrebujeme sa pokojiť. Sú to super veci, tieto vymoženosti, ktoré teraz máme, aj keď nosiče a šatky fungovali aj kedysi dávno.

Malý si dá mlieko aj v nosiči. Má tam pokoj. Ale veľa toho ozaj nevidieť, ani keď sa dojčí bez nosiča. V tomto to nevnímam ako nejaký strašný rozdiel. Skôr vnímam ten rozdiel v tom, že keď má mamka dieťatko v nosiči, tak má voľné ruky a môže si niečo porobiť. Je slobodnejšia.

Aká je tvoja prvá asociácia pri slove dojčenie?

Ako chlapa "prso". Až potom mlieko (smiech).

A keď vidíš svoje deti, ako sa dojčia, akým slovom by si to vystihol?

Zdravie.

Veľmi pekne ti ďakujem, že si si našiel na nás čas a MAMILA ti praje veľa ďalších úspechov ako profesionálnych, tak aj rodičovských.