Skutočný príbeh – kontakt koža na kožu ihneď po pôrode
Pri kontakte koža na kožu si bábätká telesnú teplotu udržiavajú lepšie, ako keď sú oblečené v zavinovačke v postieľke vedľa matky. Netreba sa preto báť, že by bábätku bolo zima. Kontakt koža na kožu má potom plynulo prejsť do spoločného pobytu matky a bábätka na izbe rooming-in bez separácie. Tento príbeh je ukážkou z jednej z kapitol knihy Praktický návod na dojčenie, s množstvom informácií o dojčení a inštruktážnych fotografií.
Podpora kontaktu koža na kožu predstavuje podporu normálneho, fyziologického spôsobu starostlivosti o novonarodené bábätko. Ide o naplnenie biologických a historických očakávaní matky aj dieťatka. Matkin hrudník je to správne miesto pre popôrodnú adaptáciu, ktoré zabezpečuje stabilizáciu všetkých životných funkcií bábätka. Kontakt koža na kožu bezprostredne po narodení a kontakt koža na kožu, ktorý pretrváva aj ďalšie hodiny a dni po pôrode, je jednou zo základných podmienok pre začiatok a pre úspešné pokračovanie dojčenia ako aj pre rozvoj materského správania.
Na to, aby dieťa mohlo iniciovať dojčenie, potrebuje byť na správnom mieste - a tým správnym miestom je práve hrudník matky v priamom kontakte koža na kožu. Kontakt koža na kožu spoločne s dojčením tak predstavujú dva základné piliere pre pokračovanie vzťahovej väzby vytváranej v tehotenstve medzi matkou a dieťatkom a pre ďalší rozvoj vzťahovej väzby. Kontakt koža na kožu a dojčenie preberajú po pôrode funkciu maternice a sú teda spôsob, akým každé bábätko pokračuje v napĺňaní svojich základných potrieb.
Príbeh Olivera
Oliver sa narodil v jednej z nemocníc na juhozápadnom Slovensku. Po osušení bol položený na matkin hrudník, kde zostal dve hodiny počas celého pobytu na pôrodnej sále. Oliverovi počas kontaktu koža na kožu priebežne kontrolovali teplotu.
Oliver pri položení na hrudník matky v kontakte koža na kožu
robí typické pohyby, ktoré môžeme pozorovať po nemedikovaných pôrodoch - odráža sa nožičkami smerom k prsníku,
používa svalstvo šije a chrbta na to, aby sa zdvihol,
otvára doširoka ústa,
pokúša sa prisať na prsník a zároveň ručičkou masíruje bradavku,
prisáva sa na vlastnú ručičku. V takomto kontakte bol prvé dve hodiny po pôrode.
Oliver tesne po pôrode nacvičuje správanie a pohyby, ktoré budú viesť k prisatiu a dojčeniu: vystrkuje jazýček,
s vystrčeným stočeným jazýčkom pripraveným na prisatie na prsník otvára ústočká,
otvára ústočká, a snaží sa dať si do nich ručičku
a usiluje sa na základe chuti a vône na ručičke prisať na prsník,
potom pokojne zaspí.
