Aké skúsenosti má s dojčením herečka a speváčka Dominika Zeleníková-Morávková? 

Dominika Zeleníková-Morávková sa nedávno stala mamou malej Amálky. Známa herečka zo seriálu Divoké kone či z rozprávky Johankino tajomstvo a úspešná speváčka v skupine S hudbou vesmírnou prežila počas prvých týždňov po pôrode náročné situácie s neprisávajúcim sa bábätkom.

Boli ste už pred pôrodom rozhodnutá dojčiť?

Áno, jasné. Aj som si verila, že to pôjde, ani som sa nezamyslela, že by to nemuselo ísť. Zdalo sa mi, že také veľké prsia mi predsa nenarástli len tak pre nič za nič (smiech).

Čo ste vedeli o dojčení pred pôrodom? Pripravovali ste sa na dojčenie?

Som typ človeka, ktorý žije v prítomnosti. Nerada dopredu čítam veľa vecí a informácií a navyše, dokiaľ sa tá situácia sama nestane, neviem si ju predstaviť a ani sa pripraviť vopred na jej riešenie. Takže pred pôrodom som si o dojčení nič neštudovala. Na dojčenie som sa pripravovala iba tak, že som si nakúpila odopínateľné podprsenky a skúšala som si to odopnúť a prisať imaginárne dieťa.
Potom mi niekto spomenul MAMILU, takže som si našla a preklikala webové stránky, prečítala som si rozhovor s Aničkou Strike. Prvotný dojem som mala ten, že je to prehnané, že ide o „skupinu žien, ktoré zverejňujú kopu fotiek s prsníkmi“ a mala som pocit, že „toto ja určite nebudem robiť“. Prekvapilo ma, že sa z dojčenia robí veda, predstavovala som si to jednoducho  - „dám prso a dojčím“ – veď to je jednoduché.

Ako to bolo s dojčením po pôrode?

Nebolo to také jednoduché, ako som si predstavovala. Prvé dojčenie po pôrode bol pre mňa veľmi negatívny zážitok. Keby ma niekto videl, asi si pomyslí, že to dieťa týram, pretože prvé prisatie po pôrode bolo také, že jej nasilu strčili prsník a malá začala hneď plakať. Mám pocit, že všetko ostatné sa od toho odvíjalo, pretože potom s prsníkom bojovala celých 5 dní, čo sme boli v pôrodnici. Odťahovala sa od prsníka, odmietala sa prisať, doškriabala si nechtíkmi celú tváričku a mne prsník.

V nemocnici mi malá chudla a odporučili mi dokrmovať fľaškou. Neporadili mi, ako dcérke pomôcť sa prisať. Nepovedali mi, že dokrmovať sa dá aj cievkou na prsníku alebo pohárikom, ak sa bábätko neprisáva. Ako „alternatívne“ dokrmovanie k fľaške odporúčali striekačku. Nevedela som, čo mám so striekačkou robiť, vstrekovala som ňou dcérke mlieko do úst, ale nevedela som, ako to mám robiť, a s dojčením to nepomohlo. Potom jej v nemocnici dali fľašu, aby začala priberať. Odporučili mi aj klobúčik, hoci  jedna sestrička mi potom povedala, že ho nepotrebujem, čo bolo pre mňa prekvapivé. Ale keďže sa malá na prsníku hnevala, síce som vedela od sestričky, že ho „nepotrebujem“, ale súčasne nevedela, ako ju bez klobúčika dostať na prsník, pretože ho odmietala.

Aké rady o dojčení ste dostávali od svojho okolia?

Kamarátky, aj známe v rodine zažili s dojčením všeličo možné. Každý sa snažil nejako pomôcť, švagriná mi dala aj odsávačku. Podporu som teda mala, ale nie je nad odborníka, ktorému človek tak najviac dôveruje, pretože sa vyzná a dôkladne sa mamičke venuje. Bez poradkyne pri dojčení Lucky a bez MAMILY by sme sa dnes nedojčili, lebo by som to bola vzdala.

V čom vám pomohla s dojčením poradkyňa pri dojčení?

Laktačná poradkyňa mi poradila vo všetkom. Trvalo dva týždne, kým sa Amálka začala prisávať. Medzičasom mi odporučila nepoužívať fľašku, klobúčik a cumlík. Bolo to náročné, ale dodržali sme to. Fľašku sme nahradili kŕmením cievkou po prste a potom sme prst vymenili za prsník. Používali sme aj kŕmenie pohárikom. Práve po kŕmení pohárikom sa Amálka prvýkrát spontánne prisala, keď som jej ponúkla prsník. Boli to dva týždne dôkladnej snahy a vyplatilo sa.

Potrebovali ste pomoc poradkyne aj potom, keď už sa Amálka začala prisávať?

Myslela som si, že už mi nemá ako pomôcť, ale verte mi, bola to neskutočná psychická podpora. Je možné, že ak by sme prerušili kontakt, nie sme tam, kde sme teraz. Dnes nám ide dojčenie na 90 % a s poradkyňou sme stále v kontakte.

 Aké situácie ste s poradkyňou riešili?

Keď sa už Amálka prisávala, bolo to stále rovnako ťažké – prisala sa, odtiahla, trepotala rukami a plakala. Takže sme potrebovali zvýšiť tvorbu mlieka a zrýchliť tok mlieka. Poradkyňa pri dojčení mi odporúčala kontakt koža na kožu, spoločné spanie, nosenie a bylinky, ktoré hneď po prvých dvoch dňoch zvýšili tvorbu mlieka.

Dnes riešime, aby Amálka otvárala väčšiu pusinku, aby uchytila väčšiu časť dvorca a zablokované mliekovody, bolesť bradaviek. Stále sa od poradkyne dozvedám nové informácie, ktoré nás posúvajú vpred.

Svoju dcérku nosíte v šatke, pomohla vám poradkyňa s nosením?

Áno, keď sme povedali, že chceme nosiť, ale ešte nevieme, ako sa uväzuje šatka, ktorú máme, poradkyňa pri dojčení nás podporila aj v nosení. Neváhala a hneď nám ukázala niekoľko typov úväzov a jeden sme si potom osvojili. Amálka je doslova bábo-nosič, v kočíku nezaspí a nevydrží tak dlho ako v šatke, kde počuje tlkot srdiečka a známu vôňu. Je to radosť pre ňu, aj pre nás.

Prečo si myslíte, že ženy vzdávajú dojčenie?

Keď je dojčenie spojené s problémami, je to „na nervy“. Cítila som sa často tak, že to chcem vzdať. Spotená, nervózna, bolo mi do plaču, hnevala som sa – prechádzali mnou všetky emócie a mala som chuť to vzdať. Myslím, že mamičky dojčenie vzdávajú z dôvodu vypätia a pre to, že fľaška sa zdá v tej situácii pohodlnejšia.

Boli ste dojčená? Rozprávali ste sa o tom s mamou?

Mama ma dojčila len do štyroch mesiacov. S pobavením som sa na ňu „hnevala“, prečo ma nedojčila dlhšie. Vraj nemohla, „nemala mlieko“.

Ako vnímate dojčenie svojej dcérky teraz?

Teraz to vnímam ako veľký dar. Že môžem dojčiť - že sa to vôbec stalo. Rovnako, ako keď sledujeme malé bábätko, ktoré nechodí a zrazu začne chodiť – mne dojčenie prišlo taký zázrak. Amálka sa neprisávala a neprisávala a zrazu sa jedného dňa začala prisávať.

Na dojčení je skvelé, že môžem ísť bez obmedzenia kdekoľvek, je to fakt veľmi praktické a pohodlné – kdekoľvek dieťa nakŕmim a upokojím. Ja sa cítim neuveriteľne slobodne a nemusím so sebou brať fľašky a premýšľať, kde to zohrejem.

Čo by mali ženy vedieť o dojčení?

Mamičky by mali vedieť, že je to najlepší upokojujúci prostriedok . A to, že dojčenie je to najlepšie pre dieťa, že nič nie je prirodzenejšie a lepšie. A ešte chcem podporiť všetky mamičky, ktoré sa obávajú, či ich bradavky budú vhodné na dojčenie, že aj mne sa bradavky vyvíjali až po pôrode a teraz sú vystúpené, hoci boli celý život „ploché“.

Ako ovplyvňuje dojčenie váš vzťah s dcérou?

Môj vzťah s dcérou utužuje dojčenie, pretože je to naša najkrajšia chvíľa počas dňa. A keďže sa dojčí veľmi často, máme takýchto najkrajších chvíľ do dňa veľa.

Ďakujeme za rozhovor!